Nenávistný prejav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nenávistný prejav (angl. hate speech) je verejný písomný, verbálny, grafický, zvukový alebo audiovizuálny prejav, ktorý podnecuje, rozširuje, propaguje, ospravedlňuje nenávisť voči jednotlivcom alebo skupinám osôb pre ich pohlavie, národnosť, jazyk, náboženstvo, rasu, etnickú príslušnosť, farbu pleti, pôvod, sexuálnu orientáciu, telesné postihnutie či inú obdobnú charakteristiku. Najčastejšie má formu:

  • hanobenia – verejného šírenia výrokov, obrázkov či videí s urážlivým, hrubo osočujúcim obsahom voči skupine osôb,
  • podnecovania k nenávisti – verejného šírenia výrokov, obrázkov, videí, výziev. vzbudzujúcich nenávisť a podnecujúcich násilie voči určitým skupinám osôb

Nenávistné prejavy sú podľa slovenskej legislatívy trestné, keďže zasahujú do práva na ochranu dôstojnosti osôb, voči ktorým sú namierené.

Trestný Zákon[upraviť | upraviť zdroj]

  • § 423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia: (1) Kto verejne hanobí
 a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo 
b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
  • § 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti: (1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. (3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2:


a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
 b) verejne,
 c) z osobitného motívu,
 d) ako verejný činiteľ,
 e) ako člen extrémistickej skupiny alebo
f) za krízovej situácie. Takéto prejavy úzko súvisia s určitými ideovými postojmi či teóriami, z ktorých vychádzajú. Tieto teórie popierajú rovnosť ľudí v dôstojnosti i právach a snažia sa na základe rôznych konštrukcií podopretých kvázi-vedeckými, ideologickými či náboženskými dôvodmi presadiť obmedzenie práv určitej skupiny osôb, či ich vylúčenie z určitých sfér spoločnosti.

Ústava Slovenskej republiky (1992)[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
  2. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Hlásatelia nenávistných názorov sa často a radi obhajujú svojím právom na slobodu prejavu a argumentujú Ústavou SR. Tá však jasne stanovuje aj limity slobody prejavu, pričom zásah do práv a slobôd iných – podnecovanie nenávisti a hanobenie jednoznačne spadá mimo ústavou garantovanej a chránenej sféry slobody prejavu.


  1. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
  2. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
  3. Cenzúra sa zakazuje.
  4. Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Nenávistné prejavy na internete a právo[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa to na prvý pohľad môže javiť inak, aj na internet a naše správanie na ňom sa vzťahujú právne predpisy, ktoré platia v reálnom svete. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že hoci sa cítia na internete anonymne, vzťahujú sa na nich aj v tomto priestore rovnaké pravidlá a zákony ako v ostatných oblastiach života.

Napriek množstvu problémov, ktoré súvisia s charakterom internetu ako nadnárodnej siete, existuje niekoľko základných princípov, ktoré by mal každý používateľ internetu ovládať a zároveň mal by si byť vedomý následkov, ktoré pri ich porušení musí znášať:

  • Sloboda prejavu nie je absolútne právo a niektoré verejné formy prejavu sú zakázané – trestné.
  • Slobodu prejavu je možné v zmysle Ústavy SR obmedziť, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti
  • Každý občan Slovenskej republiky je viazaný Trestným zákonom, bez ohľadu na to, kde nastáva jeho konanie.
  • Konanie, ktoré je na území SR trestné podľa zákonov platných v Slovenskej republike je trestné aj v prípade ak k nemu dochádza v prostredí internetu na serveroch, ktoré sú fyzicky umiestnené mimo územia SR slovenskými občanmi.
  • Trestné sú výroky hanobiace národnosť, rasu, etnikum a vierovyznanie, podnecujúce k nenávisti z týchto dôvodov, obhajujúce a propagujúce ideológie smerujúce k potláčaniu práv a slobôd
  • Rovnako trestné je verejné podnecovanie na spáchanie trestného činu, či verejné schvaľovanie trestného činu (§ 337 a 338 Trestného zákona).
  • Podmienky používania mnohých služieb, vrátane sociálnych sietí ako Facebook, či nástrojov ako Youtube obsahujú ustanovenia zakazujúce prejavy útočiace na jednotlivca či skupinu osôb kvôli ich pohlaviu, rase, etniku, národnosti, vierovyznaniu, veku či sexuálnej orientácii.

Takéto obmedzenie vo verejnom prejave názorov nemožno stotožňovať s „politickou korektnosťou“, ktorá je častokrát napádaná. Ústavné obmedzenie slobody prejavu a z neho vychádzajúce znenie trestného zákona má chrániť každého človeka pred tým, aby sa nestal obeťou výrokov zasahujúcich do ľudskej cti a dôstojnosti len preto, že je príslušníkom určitej národnostnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

V prípadoch, kedy sa dostávame obsahom svojho výroku za hranicu zákona, už totiž nejde len o porušenie akejsi „morálnej slušnosti a korektnosti“, ale o vážny zásah do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti, ktoré sa vzťahuje aj na príslušnosť jednotlivca k etnickej, národnostnej či rasovej skupine.

Slovensko a kyberšikana[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení jasne prihlásila k boju proti akýmkoľvek prejavom extrémizmu, rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie, antisemitizmu a agresívneho nacionalizmu. Hlavným zodpovedným subjektom v tejto oblasti je Ministerstvo vnútra, ktoré navrhuje a realizuje mnohé aktivity v danej oblasti. Podrobnejšie informácie nájdeš na stránke Ministerstva vnútra, v sekcii extrémizmus.

Najvýznamnejším strategickým dokumentom dotýkajúcim sa tejto oblasti, ktorý určuje úlohy jednotlivých subjektov je Koncepcia boja proti extrémizmu, ktorá sa pravidelne vyhodnocuje a aktualizuje. V rámci Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá je hlavným poradným orgánom vlády Sr pre tieto oblasti pôsobí Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]