Neopsychoanalýza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Neopsychoanalýza (neoanalýza, neofreudizmus) je psychoanalýza, ktorá odmieta inštinktívne a biologické základy klasickej psychoanalýzy a hľadá zdroj konfliktov v sociálnej sfére, v raných detských zážitkoch i v strete jedinec s požiadavkami kultúry. Väčšinou zostáva pri metóde volnych asociácií.

Ide o smer súčasnej filozofie a psychológie, ktorý sa rozšíril najmä v USA od konca 30-tych rokov 20. storočia na báze zjednotenia psychoanalýzy a amerických sociologických a etnologických teórií (najmä kultúrnej antropológie).

Neopsychoanalýza nepredstavuje nejaký jednotný smer myslenia a ani nedopracúva štruktúru psychoanalytickej teórie. Väčšina autorov vychádza z uznania nevedomej regulácie, správanie bez ohľadu na závažnosť, akú mu pripisujú. Význam sexuality, teórie libida nie je chápaný tak ortodoxne. Základnou myšlienkou je princíp sociálneho determinizmu (Erich Fromm) alebo princíp kultúrneho determinizmu (A. Kardiner), ktorý na rozdiel od Freudovho biologizmu vychádza z osobnosti. Ťažisko pozornosti sa z vnútropsychických procesov prenáša interpersonálne vzťahy.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.