Nova (astronómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka

Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.

Keď sa v blízkosti bieleho trpaslíka nachádza iná hviezda, často sa stáva, že ako táto hviezda starne a expanduje na červeného obra, jej vonkajšia atmosféra je odčerpávaná gravitačnou silou bieleho trpaslíka. Zachytené plyny sú zložené prevažne z vodíka a hélia, dvoch základných zložiek hmoty vesmíru. Plyny sú na povrchu bieleho trpaslíka zhustené jeho obrovskou gravitáciou. Počas nasávania ďalšieho materiálu sú tieto plyny stláčané a zahrievané na obrovské teploty. Nakoniec sa tlak a teplota vnútri vodíkovej vrstvy zvýšia natoľko, že spustia jadrovú reakciu, ktorá náhle premení veľké množstvo vodíka na hélium a iné, ťažšie prvky.

Obrovské množstvo energie, ktoré sa pri tomto procese uvoľní, vyvrhne ostávajúce plyny preč z povrchu bieleho trpaslíka a vytvorí tak extrémne jasnú, avšak krátkotrvajúcu explóziu svetla. Toto jasné svetlo, ktoré existuje len zopár dní, dalo vzniknúť názvu nova, čo po latinsky znamená "nová"; starovekí astronómovia videli tento úkaz na nočnej oblohe tam, kde predtým nebola žiadna hviezda a verili, že na tom mieste vznikla „nová hviezda“.

Biely trpaslík môže potenciálne vytvoriť viacero nov, pokiaľ vodík z hviezdy pokračuje v hromadení sa na jeho povrchu. Príkladom je RS Ophiuchi, ktorá zažiarila päťkrát (v rokoch 1898, 1933, 1958, 1967, a 1985). Tento proces pokračuje, dokým biely trpaslík nedosiahne Chandrasekharovu medzu (1,44-násobok hmotnosti Slnka). Po jej prekročení dôjde k zapáleniu termonukleárnej syntézy, ktorá má za následok rozmetanie bieleho trpaslíka. Túto udalosť pozorujeme ako supernovu typu Ia. Vo všeobecnosti však supernova zahŕňa odlišné procesy a tiež oveľa väčšie energie a nemala by byť zamienaná za bežné novy.

Príležitostne je nova natoľko jasná, že je viditeľná aj voľným okom. Posledným príkladom bola Nova Cygni 1975 (V1500). Táto nova sa zjavila 29. augusta 1975 v súhvezdí Labuť a dosiahla jasnosť 2 magnitúd.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]