Preskočiť na obsah

Novoplan C-12

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Novoplan C-12
TypC-12
VýrobcaSAO Lučenec
Vyrábaný v rokoch1996 - 2005
Technické údaje
Dĺžka11585 / 11970 mm
Šírka2500 mm
Výška3160 / 3170 mm
Pohotovostná hmotnosť10090 / 10650 kg
Obsaditeľnosť
(sedenie / státie / vozičkár)
30-31/66/
Pohonné jednotky
Motory
LIAZ M1.2 C ML 636 EVýkon: 175 kW
Jamot ML 637 NGSVýkon: 175 kW
Maximálna rýchlosť70 km/h
Prevodovky
Hriňovské strojárne (neznámy podtyp)
Druhmanuálna
Počet prevodových stupňov4
Csepel-ZF S6
Druhmanuálna
Počet prevodových stupňov6
Voith 863.3
Druhautomatická
Počet prevodových stupňov3

Novoplan C-12 je dvojnápravový, strednopodlažný autobus pre mestskú hromadnú dopravu.

Slovenské autobusové opravovne Lučenec trpeli v 90. rokoch nedostatkom zákazok. Za účelom lepšieho využitia svojich kapacít sa rozhodli vyvinúť vlastné vozidlo, ktoré by využívalo aspoň 60% domácich komponentov. Z viac ako 80 oslovených spoločností nakoniec kooperovali napr. Hriňovské strojárne, LARF Nováky, AVC Čadca, EM-TEST Žilina. Na vývoji spolupracovala Katedra zvárania Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave a zvolenský WUSAM. Dizajn autobusu pochádza z Katedry priemyselného dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.

Prvým stupňom vývoja bola verzia pre mestskú hromadnú dopravu. Prototyp bol predstavený na Autosalóne Nitra 1996. V rovnakom roku získal Národnú cenu za dizajn v kategórii Cieľavedomé uplatňovanie dizajnu vo výrobe a službách.[1] Hlavný konštruktér Ing. Ján Kačáni zaň získal Cenu mesta Lučenec.

Po získaní homologizácie v roku 1998 sa rozbehla sériová výroba s drobnými rozdielmi najmä vo vyhotovení karosérie. V spolupráci s SPP sa riešil vývoj verzie na pohon stlačeným zemným plynom (CNG), označenej C-12NG. Vozidlo bolo hotové až v roku 2004. Testovalo sa v Bratislave, no DPB uprednostnil prestavby starších vozidiel na CNG.

Po odkúpení polovice licencie prešovskou firmou PRE-OS v roku 2003 bola podľa košického vozidla #5401 vytvorená inovovaná séria, ktorá sa odlišovala najmä inak riešenými čelami. V Lučenci zostala iba výroba skeletov, PRE-OS vozidlá finalizoval v svojich priestoroch.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vozidlo rozmerovo vychádza z Karosy radu 700. Snahou výrobcu bolo zapojiť čo najviac slovenských dodávateľov, najmä pre nízku spoľahlivosť však ich podiel postupne klesal.

Motor Liaz je osadený naležato za zadnou nápravou. Strecha, čelá vozidla, dolné časti bočníc a odnímateľné kryty podbehov sú vyrobené zo sklolaminátu. Plechy a okná sú na skelet osadené lepením. Čelné sklo bolo v prvej sérii zhodné s modelmi Ikarus radu 300, v druhej bolo pre jeho zlú dostupnosť nahradené sklom z Karosy radu 900.

Výroba a prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku bolo v premávke spolu 9 vozidiel. (7 z prvej série - v Košiciach 3 kusy, Trnave 3 kusy , Spišskej Novej Vsi 1 kus a jeden skúšobný na pohon CNG. Z druhej série sa jediné dva kusy dodali k dopravcovi SAD Poprad. Odbyt komplikovala najmä zlá finančná situácia podnikov SAD.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. http://www.sme.sk/2097616/o-narodnu-cenu-dizajnu-1996-sa-uchadzalo-len-dvadsatdva-subjektov.html[nefunkčný odkaz]