Oľga (Kyjevská Rus)

Kňažná Oľga ( † 11. júl 969, Kyjev) bola manželka kniežaťa Kyjevskej Rusi Igora Rurikoviča a matka kniežaťa Svjatoslava. V roku 1547 bola ruskou pravoslávnou cirkvou vyhlásená za svätú.

Oľgin pôvod

O pôvode Oľgy existuje niekoľko hypotéz: jedna hovorí, že kňažná pochádzala z kmeňa Varjagov, ako aj jej manžel Igor, druhá hovorí o jej slovanskom pôvode. Podľa ďalšej z verzií, Oľga bola bulharská kňažná, rodom z bulharského hlavného mesta Plisky.

Život

Vládla ako regentka za svojho neplnoletého syna. Podľa letopisov vládla v rokoch 945-957, hoci, podľa niektorých historikov pokračovala vo vládnutí minimálne do roku 959. Jej sobáš s Igorom letopis uvádza v roku 903, čo nie je pravdepodobné, lebo Svjatoslav bol v roku 946 ešte veľmi malý (podľa niektorých letopisov sa narodil v roku 942).

Na začiatku vládnutia sa viacerými vojnovými výpravami pomstila Drevľanom za Igorovu smrť (podľa povesti dala pri Igorovom kurgane popraviť 5000 Drevľanov a drevľanskú delegáciu dala upáliť)^[1]^:57-69, podmanila si ich a ustanovila platenie daní. V roku 957 prijala krst v Carihrade. Oľga bola prvou panovníčkou Rusi, ktorá prijala kresťanstvo. Zachoval sa podrobný záznam, napísaný cisárom Konštantínom VII. Porfyrogennétom v knihe „De Ceremoniis“, o prijatí Oľgy na byzantskom dvore. Pri krste dostala meno Elena (na počesť manželky cisára, Eleny Lakapeny). Na Kyjevskej Rusi dala potom postaviť niekoľko chrámov: v Kyjeve Chrám sv. Mikuláša a sv. Sofie, vo Vitebsku Chrám Zvestovania presvätej Bohorodičky, v Pskove chrám presvätej Trojice. V roku 959 Oľga žiadala od nemeckého cisára Otta I. vymenovanie biskupa a kňazov pre kristianizáciu Rusi. Niektorí bádatelia vysvetľujú túto prosbu ako politický ťah Oľgy pre určité neúspechy na rozhovoroch v Konštantínopole, iní ako úsilie o väčšiu nezávislosť od Byzancie a vybudovanie pevnejšieho spojenia so západným cisárstvom. Oľga ale nepoznala pomery na západe. Biskupa mohol vymenovať iba pápež. Otto poslal teda mnícha Adalberta (Vojtecha), neskôr magdeburského arcibiskupa. Ten prišiel koncom roku 960 na Rus, čoskoro bol však prinútený vrátiť sa, utrpiac neúspech: niektorí jeho spoločníci zahynuli a on sám sa sotva zachránil.

Za vlády sv. Vladimíra, jej vnuka, umiestnili jej neporušené pozostatky v Desjatinnom chráme v Kyjeve, kde sa pri nich diali zázraky. V gréckokatolíckej cirkvi sa blažená Oľga pripomína 11. júla.

Referencie

↑ NESTOR. Nestorov letopis, Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi. Preklad Miroslav Daniš. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 319 s. ISBN 978-80-8202-025-3.

Literatúra

"Oľga, kyjevská kňažná : 11. júl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 282. ISBN 80-967341-1-3
"Ruská kňažná Oľga, pri sv. krste Helena." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 702-704. ISBN 80-7165-381-0
"20. júl : Sv. OĽGA, kňažná." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 28. ISBN 978-80-7162-679-4
M. Lacko: "11. júla : Sv. Oľga, kňažná (zomr. r. 969)." In: Rajmund Ondruš S.J.: Blízki Bohu i ľuďom : Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára. Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, š. p., 1991 ako záujmová publikácia pre Spolok svätého Vojtecha. s. 314-315. ISBN 80-222-0277-0

Pozri aj

Zoznam vládcov Ruska

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľga (Kyjevská Rus)

Vladárske tituly
Oľga Rurikovci
Predchodca Igor I.	kagan 945 – ? 957	Nástupca Svjatoslav I.

[Nestor-1] NESTOR. Nestorov letopis, Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi. Preklad Miroslav Daniš. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 319 s. ISBN 978-80-8202-025-3.

[1]