Obytný komplex

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obytný komplex je základný priestorový celok, ktorého účelom je umožniť vykonávanie súhrnu činností nazývaných bývaním.

Obytný komplex je organické materiálne prostredie, pozostávajúce z prírodných a umelých komponentov, vzniknuté v určitom čase a priestore, zabezpečujúce biologické, materiálne, sociálno-spoločenské a kultúrne podmienky človeka, rodiny a spoločnosti.

Základná jednotka obytného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou jednotkou obytného komplexu je obytná budova. Obytnou budovou je objekt, v ktorom aspoň dve tretiny obostavaného priestoru sú určené na trvalé bývanie rodín alebo jednotlivcov. Priestorovú sústavu obytnej budovy vytvárajú zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, deliace steny, obvodový a strešný plášť, ktorý ohraničuje budovu navonok. Vodorovné a zvislé konštrukcie členia budovu na trakty, sekcie a podlažia.

Obytná budova sa skladá z týchto funkčných celkov:

  • vstupné priestory vonkajšie
  • vstupné priestory vnútorné
  • obytné priestory – byt alebo sústava bytov
  • domové vybavenie
  • doplnkové priestory

Základnú dispozičnú jednotku obytnej budovy tvorí bytová jednotka – byt. Je to súbor prietorov určených pre bývanie jednotlivca alebo rodiny. Spĺňa viaceré funkcie: spánok, štúdium, individuálny odpočinok, úschova osobných vecí, osobná hygiena. Požiadavky na bytovú jednotku sa líšia podľa podmienok miestnych, časových a sociálnych. Veľkosť bytovej jednotky sa udáva počtom obytných miestností a štvorcových metrov obytnej plochy. Ústredným obývacím priestorom je obývacia miestnosť, ku ktorej sa ďalej pridružuje rôzny počet spální, kuchyňa a nutné príslušenstvo (predsieň, záchod, kúpeľňa, šatník,...)

Základná funkcia obytného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Obytný komplex plní základnú funkciu, ktorou je bývanie. Bývanie hromadné, ubytovanie viacerých rodín v samostatných bytových jednotkách objektu. Zabezpečuje vhodné prostredie pre plnenie základnej funkcie rodiny. Absorbovaním spoločenských premien a požiadaviek na bývanie, obytné štruktúry nadobúdajú nové vlastnosti: polyfunkčnosť so zložkami bývania, práce, kultúry, športu a služieb, ako základný predpoklad uspokojovania potrieb spoločnosti a adaptabilitu, vyplývajúcu z meniacich sa nárokov užívateľov v meniacom sa demografickom cykle vývoja spoločnosti.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Antal J. a kol.: Typológia obytných budov, Bratislava. STU FA, 1981
  • Budkeová B.: Ateliéry architektonickej a urbanistickej tvorby-obytné budovy. Bratislava, STU FA 1979
  • Syrový B.: Architektúra. Praha, SNTL 1972
  • Kolektív autorov: Stavebný náučný slovník, zväzok V. architektúra a typológia. Bratislava SNTL 1966