Oddiel kozmonautov Inštitútu lekársko-biologických problémov
Oddiel kozmonautov Inštitútu lekársko-biologických problémov je jedným z oddielov kozmonautov v Rusku, resp. do roku 1991 v Sovietskom zväze. Vznikol 5. mája 1972 ako skupina kandidátov na kozmonautov Inštitútu lekársko-biologických problémov (IMBP, rus. Институт медико-биологических проблем) ministerstva zdravotníctva. 21. júla 1978 bola skupina premenovaná na oddiel. Početnosť oddielu počas rokov kolísala, maximálneho stavu desiatich členov dosiahol koncom 80. rokov. Roku 2000 sa oddiel IMBP stal súčasťou Ruskej akadémie vied. Z členov oddielu kozmický let absolvoval dvakrát Valerij Poľakov, držiteľ rekordu v dĺžke kozmického letu (438 dní), a raz Boris Morukov. V súčasnosti v inštitúte zostal jediný kozmonaut.
Zloženie oddielu
[upraviť | upraviť zdroj]Výber kandidátov na kozmonautov z radov lekárov IMBP začal roku 1968, výraznú úlohu v organizácii oddielu zohral bývalý kozmonaut Boris Jegorov. Traja finalisti výberu (lekári Georgij Vladimirovič Mačinskij a Valerij Vladimirovič Poľakov a fyzik Lev Nikolajevič Smirennyj) získali 22. marca 1972 súhlas Štátnej medzirezortnej komisie a od 5. mája 1972 sa stali členmi novovytvorenej skupiny kozmonautov IMBP. Zostali na svojich doterajších pracoviskách, kozmický výcvik prebiehal len v rámci inštitútu. Mačinskij bol už v júni 1974 vyradený zo zdravotných dôvodov. 21. júla 1978 bola dvojčlenná skupina kozmonautov IMBP reorganizovaná na oddiel, ktorý už bol samostatnou zložkou inštitútu, vedúcim oddielu bol vymenovaný Valerij Poľakov.[1][2]
Roku 1976 začal ďalší výber lekárov do skupiny, v decembri 1978 boli do oddielu zaradení German Semionovič Arzamasov, Alexander Viktorovič Borodin a Michail Georgijevič Potapov. [1][2]
Roku 1979 bolo rozhodnuté o opätovnej účasti žien na letoch do kozmu. Aj medzi lekármi v IMBP sa našli kandidátky túžiace po kozmických letoch, štyri z nich - Galina Vasiljevna Amelkinová (odišla z inštitútu už roku 1983), Jelena Ivanovna Dobrokvašinová, Tamara Segejevna Zacharovová a Larisa Grigorjevna Požarská - prešli všetkými kolami výberu a v auguste 1980 boli zapracované do oddielu.[1][2]
V polovici 80. rokov boli zo stavu kozmonautov vyradení Potapov a Smirennyj, náhradou prišiel v októbri 1985 konštruktér Jurij Nikolajevič Stepanov.[1]
V januári 1989 bol oddiel rozšírený o troch nových členov - Vladimira Vladimiroviča Karaština, Vasilija Jurieviča Lukiaňuka a Borisa Vladimiroviča Morukova, teraz mal maximálna veľkosť desiatich kozmonautov.[1]
Po sérii odchodov a preložení v rokoch 1993 - 1995 zostali v oddiele iba Morukov, Karaštin a Lukiaňuk. Po odchode Karaština a Lukiaňuka v januári 2002 a februári 2003 sa oddiel zúžil na jediného člena, preto bol v novom nábore prijatý v máji 2003 Sergej Nikolajevič Riazanskij. V novembri 2007 opustil svojho kolegu Borisa Morukova, v IMBP tak zostal jediný kozmonaut.[1]
Účasť v posádkach a kozmických letoch
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom 70. rokov bol naplánovaný dlhodobý pobyt lekára na stanici Saľut. V decembri 1979 začal prípravu na let Sojuzom T-3 Poľakov v hlavnej posádke a Potapov v záložnej. Koncom mája 1980 bol program letu Sojuzu T-3 zmenený na opravárenskú misiu. Bola zostavená nová hlavná posádka, existujúce posádky zostali v zálohe, po štarte Sojuzu boli rozpustené.[2]
Plány na lekársky let boli čoskoro obnovené, od júna 1983 sa vo Hviezdnom mestečku pripravovali Poľakov a kardiológ Oleg Aťkov, od augusta bol Poľakov určený do záložnej posádky, let Aťkova na Saľut 7 v Sojuze T-10 prebehol vo februári až októbri 1984.[3]
Členka oddielu IMBP Jelena Dobrokvašinová bola v decembri 1984 zaradená do čisto ženskej posádky so Svetlanou Savickou a Jekaterinou Ivanovovou. Let žien bol v novembri 1985 zrušený, roku 1986 bola príprava obnovená, ale v apríli 1987 opäť zrušená.[4]
V februári 1988 zahájili prípravu v CPK k letu Sojuz TM-6 Poľakov v hlavnej posádke, Arzamasov v druhej a Borodin v tretej. Do vesmíru odštartoval Poľakov v auguste 1988 na osem mesiacov.
V polovici 90. rokov bol pripravovaný rekordný dlhodobý let lekára. Od januára 1993 v CPK začali prípravu v skupine Poľakov, Arzamasov a Morukov. V júli bol Poľakov určený do hlavnej a Arzamasov záložnej posádky letu Sojuzu TM-18.[3] Poľakov nakoniec strávil v kozme 438 dní od januára 1994 do marca 1995, dĺžka jeho letu dodnes nebola prekonaná[5]
Ďalší let lekára do vesmíru sa pripravoval od augusta 1997, vo Hviezdnom mestečku cvičili Morukov, Karaštin a Lukiaňuk. Vo februári 1998 bola akcia zrušená.[6]
V januári 1999 odišiel Morukov do Houstonu, potom čo bol zaradený do posádky letu STS-101. Neskôr bol preradený na misiu STS-106. Let STS-106 k stanici ISS sa uskutočnil v septembri 2000.[6]
Vedúci oddielu
[upraviť | upraviť zdroj]- Valerij Poľakov 1978 - 1989
- German Arzamasov 1989 - 16. júna 1994
- Vasilij Lukiaňuk 16. júna 1994 - 2000
- Boris Morukov 2000 - 13. novembra 2007
Prehľad kozmonautov IMBP
[upraviť | upraviť zdroj]Meno | Narodenie úmrtie |
V oddieli od | Lety | V oddieli do |
---|---|---|---|---|
Georgij Vladimirovič Mačinskij | 11. október 1937 | 5. mája 1972 | 4. júna 1974 | |
Valerij Vladimirovič Poľakov | 27. apríl 1942 | 5. mája 1972 | Sojuz TM-6/Mir/Sojuz TM-7, 1988/89 Sojuz TM-18 /Mir/Sojuz TM-20, 1994/95 celkom 678d 16h 33m |
1. júna 1995 |
Lev Nikolajevič Smirennyj | 25. október 1932 | 5. mája 1972 | 23. októbra 1986 | |
German Semionovič Arzamasov | 9. marec 1946 | decembra 1978 | 1. decembra 1995 | |
Alexandr Viktorovič Borodin | 3. marec 1953 | decembra 1978 | 10. marca 1993 | |
Michail Georgijevič Potapov | 28. október 1952 | decembra 1978 | 27. mája 1985 | |
Galina Vasiljevna Amelkinová | 22. máj 1954 | 5. augusta 1980 | mája 1983 | |
Jelena Ivanovna Dobrokvašinová | 8. október 1947 | 5. augusta 1980 | 10. marca 1993 | |
Tamara Segejevna Zacharovová | 11. apríl 1952 | 5. augusta 1980 | 1. septembra 1995 | |
Larisa Grigorjevna Požarská | 15. marec 1947 | 5. augusta 1980 | 10. marca 1993 | |
Jurij Nikolajevič Stepanov | 27. september 1936 | 5. októbra 1985 | 20. marca 1995, preložený do skupiny Akadémie vied | |
Vladimir Vladimirovič Karaštin | 18. november 1962 | 20. októbra 1989 | 17. januára 2002 | |
Vasilij Jurievič Lukiaňuk | 22. september 1958 | 20. októbra 1989 | 18. februára 2003 | |
Boris Vladimirovič Morukov | 1. október 1950 | 20. októbra 1989 | STS-106/ISS, 2000 11d 19h 11m |
13. novembra 2007 |
Sergej Nikolajevič Riazanskij | 13. november 1973 | 29. mája 2003 | Aktívny |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oddíl kosmonautů Institutu lékařsko-biologických problémů na českej Wikipédii.
- ↑ a b c d e f g .IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: [cit. 2009-02-27]. Kapitola Отряд космонавтов ИМБП. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d PONOMARIOVOVÁ, I. P.. ИСТОРИОГРАФИЯ ОТРЯДА КОСМОНАВТОВ ИНСТИТУТА МЕДИКО-БИОЛОГИЧЕСКИХ ПРОБЛЕМ [online]. ГМИК им. К.Э. Циолковского, [cit. 2009-02-17]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b ASTROnote. REV. 2008-05-27, [cit. 2009-02-28]. Kapitola Валерий Владимирович Поляков. (po rusky)
- ↑ ASTROnote. REV. 2003-02-11, [cit. 2009-02-28]. Kapitola Елена Ивановна Доброквашина. (po rusky)
- ↑ .HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. REV. 2009-01-30, [cit. 2009-02-28]. Kapitola 100 nejdelších letů kosmonautů. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b ASTROnote. [Cit. 2009-02-28]. Kapitola Борис Владимирович Моруков. (po rusky)