Odkaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Odkaz môže byť:

  • správa, zvesť odovzdaná prostredníctvom tretej osoby
  • upozorňujúca poznámka
  • v knihovníctve a informatike:
  • v práve:
    • ako ustanovenie odkazovníka:
      • (1) v rímskom práve: (a) v užšom zmysle legát (lat. legatum), čiže jednostranný právny úkon, zriadený predpísanou rozkazovacou formou (vetou a pod.) v testamente (prípadne v kodicile potvrdenom testamentom), ktorými poručiteľ poskytu­je niekomu na prípad svojej smrti majetkový prospech na ťarchu svojho dedičstva (ide teda v istom zmysle o typ singulárnej sukcesie), (b) v širšom zmysle aj fideikomis (lat. fideicommissum), [pozn 1][1][2][3][4][5][6] pozri pod odkaz (právo)
      • (2) v novoveku v nemecky hovoriacich štátoch, Česku (okrem 1950/1964-2013) a do roku 1950/1964 aj na Slovensku (predtým v Uhorsku) a pod.: právny inštitút veľmi podobný odkazu v rímskom práve (význam a), ktorý ale nemá predpísanú rozkazovaciu formu a je spravidla obmedzený na podtyp nazývaný damnačný odkaz, hoci napr. na Slovensku (v Uhorsku) bol možný aj podtyp nazývaný vecný odkaz, synonymá: legát, staršie: poručenstvo[7][8]; lat. legatum, nem. Vermächtnis,[9][10][11][12][13][6][5][14][15][2] pozri pod odkaz (právo)
      • (3) v dnešnom Francúzsku, Taliansku a pod. a v minulosti (alebo neodborne sčasti dodnes) aj v strednej Európe: pojem zahŕňajúci bod 2 a ustanovenie dediča (dedičstvo), synonymá: legát, staršie: poručenstvo; lat. legatum, fr. legs,[1][16][7] pozri pod odkaz (právo)
    • predmet odkazu v zmysle predchádzajúcej odrážky, resp. nárok na tento predmet[8][17][18][19][20][13][21], v minulosti aj predmet dedenia, synonymá: legát, staršie: poruč(e)né[22][23][7], pozri pod odkaz (právo) (a dedenie)
    • na Slovensku po roku 1964 (podobne donedávna v Česku): ustanovenie dediča[pozn 2][1], pozri dedenie
  • po smrti zanechané dielo; kultúrne, ideové dedičstvo

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Fideikomis umožňoval aj univerzálnu sukcesiu (porov. napr. heslo v Ottovom slovníku naučnom)
  2. V slovenskom právnom poriadku od roku 1964 odkaz ako osobitný inštitút neexistuje, preto dnes platí, že „ak závetca použije spojenie ‚odkazujem svojmu synovi‘, vychádza sa z toho, že nejde o odkaz, teda inštitút, ktorý slovenský právny poriadok nepozná, ale o dedenie.“ (Lazar a kol. 2018, s. 684 – 685). [24][25] (pozri pod závet)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c FRINTA, O. Odkaz jako jeden z projevů autonomie vůle v dědickém právu. In: Právník 4/2019 [1]
  2. a b Bürgerliches Recht (Erbrecht). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. 45 s. ISBN 978-3-11153775-7. S. 20-21.
  3. Legatum [etc.]. In: LITEWSKI, Wiesław. Słownik encyklopedyczny prawa rzymskiego. Kraków : Towarzystwo Autorów i Wydawców Prac Naukowych „Universitas”, 1998. ISBN 83-7052-819-8. S. 145an.
  4. KLEŇOVÁ, Veronika. Praktikum z rímskeho práva. Prvé. vyd. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. ISBN 978-80-8168-546-0. S. 84.
  5. a b odkaz. In: Ottův slovník naučný.
  6. a b Schönfelder [online]. koeblergerhard.de, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  7. a b c ŠVECOVÁ, A. Ženské závety z hľadiska právnej histórie Na príklade Trnavy v prvej polovici 19. storočia. In: Človek a spoločnosť [2]
  8. a b legát. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  9. LUBY, Š. Dejiny súkromného práva na Slovensku. IURA EDITION, 2002, S. 524
  10. FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: zväzok. Dedenie Záväzkové právo-všeobecná čast̕ ([odsek] 460 až [odsek] 587). [s.l.] : Eurokódex, 2014. 931 s. ISBN 978-80-8155-041-6. S. 5.
  11. GANDŽALOVÁ, D.: Vybrané inštitúty dedičského práva, ktoré poznala naša právna úprava v minulosti. In: Stretnutie katedier občianskeho práva právnických fakúlt v Slovenskej republike a Českej republike Zborník odborných príspevkov z konferencie „Užitočné neznáme inštitúty v občianskom práve” ... 2018 [3] S. 50)
  12. zivilrecht.online [online]. uibk.ac.at, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  13. a b OLZEN, Dirk. Erbrecht. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 490 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11092511-1. S. 124.
  14. Erbrecht [online]. smartsteuer.de, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  15. Michaelis; Seyffarth. Erbrecht (Einf.Ges. z. BGB, Reichserbhofgesetz und Sachregister. [§§ 1922–2385]). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. 602 s. ISBN 978-3-11142850-5. S. 25-26.
  16. TOMAŠČÍNOVÁ, Jana; LARIŠOVÁ, Markéta. Francouzsko-český právnický slovník. 1. vyd. Jinočany : H & H, 1994. 284 s. ISBN 80-85787-48-2. S. 130.
  17. legát; odkaz. In: Příruční slovník jazyka českého [4]
  18. legát; odkaz. In: Slovník spisovného jazyka českého [5]
  19. odkaz. In: Ottův slovník naučný. citát: "jest poslední pořízení, kterým zůstavitel poskytuje někomu (odkazníkovi, legatáři) na základě posloupnosti dědické jistou majetkovou výhodu; též tato výhoda sama zove se odkazem."
  20. LUBY, Š. Dejiny súkromného práva na Slovensku. 2002, S. 524 (citát: ...dedičia boli povinní vydať mu odkaz bez každej ťarchy a zrážky...)
  21. § 535 ABGB (stav december 2021)
  22. odkaz. In: Historický slovník slovenského jazyka
  23. poručné. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  24. KIRSTOVÁ, Katerína. 19. hlava: Dedenie všeobecne. In: LAZAR, Ján, a kol. Občianske právo hmotné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Zväzok 1. Bratislava : Iuris libri, 2018. ISBN 978-80-89635-35-1. S. 647.
  25. BAJÁNKOVÁ, Jana. § 477 [Obsah závetu]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana, a kol. Občiansky zákonník II. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2019. S. 1809 – 1811.
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.