Odpis (účtovníctvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odpis(y) (iné názvy: odpisovanie, odpísanie; porov. aj článok amortizácia) môže byť:

  • v kontinentálnej Európe a pod.:
    • v užšom zmysle: peňažné vyjadrenie (trvalého) zníženia hodnoty nejakého dlhodobého (t. j. neobežného) majetku organizácie v dôsledku (fyzického alebo morálneho) opotrebenia za určité obdobie[1][2][3] (v najužšom zmysle sa termín odpis vzťahuje len na dlhodobý hmotný majetok, t. j v staršej terminológii na základné prostriedky či základné fondy – porov. amortizácia[4][5]), alebo
    • v širšom zmysle: peňažné vyjadrenie zníženia hodnoty nejakého majetku organizácie za určité obdobie (táto definícia zahŕňa aj napríklad odpisy pohľadávok, opravy nesprávnych ocenení atď.)[3][6][7][8][9]
  • v IFRS: plánovité peňažné vyjadrenie zníženia hodnoty dlhodobého hmotného majetku (a investičného nehnuteľného majetku v zmysle IAS 40.5), angl. depreciation[10][11][pozn 1]
  • v anglosaských krajinách (angl. „depreciation“): peňažné vyjadrenie zníženia hodnoty buď hmotného majetku alebo podľa iných definícií dlhodobého majetku, dlhodobého hmotného majetku či zriedkavejšie akéhokoľvek majetku[12][13][14][15] (a porovnaj aj vyššie IFRS)

Základná charakteristika a význam[4][16][8][17][18][19][3][20][21][22][23][upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie odpis vyzerá tak, že sa obstarávacia hodnota odpisovaného predmetu podľa nejakého pravidla (pozri nižšie: Metódy odpisovania) rozloží na jednotlivé roky predpokladanej životnosti daného predmetu a takto vypočítané sumy pre jednotlivé roky sa v jednotlivých rokoch účtujú jednak ako náklady podniku (príslušný účet sa volá „odpisy“) a jednak ako zníženie hodnoty daného predmetu (na Slovensku sa to robí obyčajne na účte „oprávky“). Obstarávacia hodnota znížená o všetky do daného okamihu vykonané odpisy sa nazýva zostatková (účtovná) cena či hodnota.

Odpisy sú účtovný nástroj na vyjadrenie zníženia hodnoty daného predmetu majetku (spravidla v dôsledku fyzického či morálneho opotrebenia). Odpisom sa toto zníženie hodnoty prenáša do nákladov podniku, keďže odpis sa účtuje ako náklad[pozn 2] Keďže sú odpisy nákladmi, automaticky znižujú zisk podniku (pretože zisk= výnosy mínus náklady), a teda hrajú aj významnú úlohu pri výške dividend a daní podniku.

Odpisy ako náklady podniku podnik obyčajne premieta do cien svojich výrobkov, inak povedané: do výnosov podniku. To znamená, že podnik má isté výnosy a má zároveň v rovnakej výške náklady (t. j. odpisy). Zatiaľ čo tieto výnosy sú reálne (ide o príjem peňazí do podniku), tieto náklady sú len čisto účtovné-formálne (t. j. podnik reálne neplatí žiadne peniaze, iba formálne účtuje na účte odpisy). Z toho vyplýva, že podnik má reálne výnosy, ktoré sa nepoužijú na zaplatenie dividend a daní (pretože nezvyšujú formálny-účtovný zisk podniku, keďže výnosy-náklady=0), a teda ostanú v podniku na voľné použitie, napríklad na reprodukciu (čiže na neskoršie nahradenie odpisovaného predmetu novým). Vo financiách sa tento jav nazýva financovanie (podniku) z odpisov.

Definícia podľa IFRS[upraviť | upraviť zdroj]

IAS 16 (podobne IAS 36) definuje odpisovanie ako „systematické rozvrhnutie odpisovateľnej hodnoty majetku počas doby jeho použiteľnosti“, pričom „odpisovateľná hodnota je obstarávacia cena majetku alebo iná suma, ktorá nahrádza obstarávaciu cenu, po odpočítaní jeho reziduálnej hodnoty“ a „reziduálna hodnota majetku je odhadovaná suma, ktorú by účtovná jednotka v súčasnosti získala z vyradenia majetku po odpočítaní odhadovaných nákladov na vyradenie, keby už majetok dosahoval vek a stav, ktorý sa očakáva na konci jeho doby použiteľnosti.“[24]

Reziduálna hodnota nie je to isté čo zostatková hodnota.[25]

Druhy odpisovania[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujú sa[3][26]:

  • účtovné odpisy – t. j. odpisy na účely finančného účtovníctva (t. j. podľa obchodného práva)
  • daňové odpisy – t. j. odpisy na účely daní (t. j. podľa daňového práva)
  • kalkulačné odpisy –t. j. odpisy na účely nákladového/manažérskeho/vnútroorganizačného účtovníctva

Metódy odpisovania dlhodobého (t. j. neobežného) majetku[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujú sa[26][3][5]:

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plánovité odpisy dlhodobého nehmotného majetku sa v IFRS volajú „amortizácia“ – amortization, neplánovité vyjadrenie zníženia hodnoty majetku okrem zásob a pohľadávok sa volá „zníženie hodnoty“ – impairment a v súvislosti so zásobami a pohľadávkami sa hovorí o „odpísaní“ [v užšom zmysle] – write-off resp. „opravnej položke“ - allowance.
  2. Niektoré typy odpisov (napr. pohľadávok) sa neúčtujú ako náklad.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠLOSÁROVÁ, Anna, a kol. Účtovníctvo. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2011. 290 s. ISBN 978-80-8078-418-8. S. 198.
  2. PETER, Ondrej; ŠLOSÁROVÁ, Anna; HVOŽDAROVÁ, JanaOdpis (účtovníctvo); BOUŠKOVÁ, Dagmar. Nové účtovníctvo podnikateľských subjektov. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 204 s. ISBN 80-08-02957-9. S. 33.
  3. a b c d e OSER, Peter. Abschreibung. In: Gabler Wirtschaftslexikon Online [online]. Wiesbaden : Springer Gabler, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  4. a b odpis. In: OVEČKOVÁ, Oľga, at al. Slovník obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 1994. 366 s. ISBN 80-88715-11-3. S. 175.
  5. a b odpisy. In: ŠÍBL, Drahoš, et al. Malý slovník trhovej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava : Elita, 1991. 237 s. ISBN 80-85323-02-8. S. 134.
  6. Abschreibung, Begriff In: PREIßLER, Gerald; FIGLIN, German. IFRS-Lexikon. Berlin/Boston : De Gruyter - De Gruyter Oldenbourg, 2009. Dostupné online. ISBN 978-3-486-84642-3. S. 3.
  7. odpis. In: CINKL, Jindřich, ed., et al. Encyklopedie zahraničního obchodu. 2. upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. 722 s. S. 420-421.
  8. a b odpisy. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 1 A-O. 2. přeprac. vyd. Praha : Svoboda, 1984. 775 s. (Členská knižnice / Nakladatelství Svoboda.) S. 773.
  9. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92 (Poznámka: Text spomína napr. odpisy pohľadávok)
  10. PREIßLER, Gerald; FIGLIN, German. IFRS-Lexikon. Berlin/Boston : De Gruyter - De Gruyter Oldenbourg, 2009. Dostupné online. ISBN 978-3-486-84642-3. S. 3, 121.
  11. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, dostupné online
  12. Depreciation. In: Investopedia [online]. [Cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  13. depreciation. In: Longman Business Dictionary [online]. Longman, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  14. depreciation. In: GARNER, Bryan A., et al. Black’s Law Dictionary. 9th ed. St. Paul, Minnesota : Thomson Reuters, 2009. ISBN 978-0-314-19950-8. S. 506.
  15. TUMPACH, Miloš. Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky IFRS/IAS. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2006. 472 s. ISBN 80-8078-072-2. S. 134.
  16. amortizace. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie 1 A-O. 2. přeprac. vyd. Praha : Svoboda, 1984. 775 s. (Členská knižnice / Nakladatelství Svoboda.) S. 23.
  17. TAKÁCS, Zoltán. Podvojné účtovníctvo podnikateľov : metodika účtovania. 1. vyd. Bratislava : Eurounion, 1998. 195 s. ISBN 80-85568-96-9. (rôzne strany)
  18. IAS 16 (napr. tu: NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, dostupné online)
  19. odpisy. In: MICHNÍK, Ľubomír, et al. Ekonomická encyklopédia: slovník A-Ž. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 1995. 630 s. ISBN 80-967122-2-5. S. 405.
  20. LECHNER, Karl; EGGER, Anton; SCHAUER, Reinbert. Einführung in die allgemeine Betriebswirtschaftslehre. 11., neu überarb. u. erw. Aufl. Wien : Industrieverl. Linde, 1987. 853 s. ISBN 978-3-85122-216-6. S. 141-142.
  21. Kapitalfreisetzungseffekt [online]. rechnungswesen-verstehen.de, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  22. Kapitalfreisetzungseffekt [online]. wirtschaftslexikon24.com, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  23. POLÁCH, Jiří, et al. Reálné a finanční investice. Vyd. 1. V Praze : C.H. Beck, 2012. 263 s. (Beckova edice ekonomie.) Dostupné online. ISBN 978-80-7400-436-0. S. 121.
  24. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1126/2008 | z 3. novembra 2008, | ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, dostupné online
  25. TUMPACH, Miloš. Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky IFRS/IAS. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2006. 472 s. ISBN 80-8078-072-2. S. 135.
  26. a b KUPKOVIČ, Milan, a kol. Podnikové hospodárstvo : komplexný pohľad na podnik. Bratislava : Sprint, 2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7. S. 159-167.