Oinopión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dionýzos so synom Oinopiónom, detail čiernofigúrovej amfory, caa 540 – 530 pred Kr.

Oinopión (starogr. Οἰνοπίων – Oinopión, lat. Oenopion) je v gréckej mytológii syn boha vína Dionýza (alebo aténskeho kráľa Thésea[1]) a krétskej princeznej Ariadny;[2] kráľ ostrova Chios.[3][4]

Kráľ Rhadamanthys, slávny zákonodarca na ostrove Kréta, korunoval Oinopióna za kráľa ostrova Chios.[3] Oinopión sa v mladosti od svojho otca boha Dionýza naučil umeniu výroby vína a tak tieto znalosti ostrovanom odovzdal.[3]

Oinopón a nymfa Heliké[5] sa potom stali rodičmi dcéry Meropy.[6](alebo Aeropy).[5] Podľa antického autora Pausania sa Oinopión plavil na ostrov Chios v sprievode svojich synov, Tala, Euantha, Mela, Salaga a Athamanta.[7]

Do jeho dcéry Meropy sa zaľúbil slávny lovec Órión. Oinopión mu potom svoju dcéru za manželku sľúbil, pod podmienkou, že jeho ostrov oslobodí od nebezpečných šeliem. Keď Órión zadanú úlohu splnil, Oinopión svoj sľub nemienil dodržať a svadbu stále odkladal. Jedného dňa však Órióna trpezlivosť prešla a potom ako ho Oinopión opil vínom sa jeho dcéry Meropy zmocnil násilím. Za túto nehoráznu opovážlivosť ho Oinopión následne oslepil.[4][5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 20,1.
  2. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,1,9.
  3. a b c Diodoros, Bibliotheca historia, 5,79,1.
  4. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 338.
  5. a b c Parthenios, Erotica pathemata, 20.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, 1,4,3.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,4,8.