Preskočiť na obsah

Rhadamanthys

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rhadamanthys (iné názvy: Radamantys, Rhadamantys, Radamanthys; starogr. Ῥαδάμανθυς – Rhadamanthys, lat. Rhadamanthus) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Európy.

Rhadamanthys bol vraj múdry a spravodlivý a stal učiteľom Herakla. Jemu sa pripisuje výrok, že "na ranu je správne odpovedať ranou".

Jeho bratmi boli Minós, ktorý kraľoval na Kréte a Sarpédón bol kráľom Lykie. Homér vo svojom diele Iliada o ňom ako o kráľovi nehovorí, ale iní neskorší antickí autori píšu, že po smrti svojho nevlastného otca Asterionta zdedil tretinu Kréty, kde vydal zákony, ktoré sa stali vzorom dokonalosti.

Rhadamanthys sa oženil s Alkménou, matkou Hérakla potom, čo zomrel jej manžel, tirynthský kráľ Amfitryón. Z manželstva sa narodili synovia Alkaios a Sthenelos. Niektorí neskorší autori im pripisujú aj syna Gortya, ktorý ako jeho následník založil na Kréte mesto Gortynu.

Po svojej smrti sa Rhadamanthys spolu s bratom Minóom a tiež so statočným a spravodlivým Aiakom stali sudcami zomrelých v podsvetí. A tak tvorili súdny tribunál podsvetia, pred ktorý predstupoval každý zosnulý. Tribunál určoval miesta: do Elysia vstupovali spravodliví; nespravodlivých odovzdávali k potrestaniu bohyniam pomsty Erínyiam; a zvyšnú väčšinu tých, ktorí neboli ani dobrí, ani zlí, ponechávali v podsvetí ako tiene bez tela.