Omrzlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Omrzliny - rozvoj pľuzgierov

Omrzlina je poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožupodkožie. Miesta náchylné k tvorbe omrzlín sú akrálne (okrajové) časti ľudského tela, najmä prsty končatín, nosuši. Počas vývoja omrzlín dochádza postupne k centralizácii krvného obehu, poškodeniu tkaniva a až jeho strate. Omrzliny sa delia na stupne podľa poškodenia tkanív, od ľahkých omrzlín, ktoré nie sú príliš nebezpečné a prejavujú sa len znecitlivením prstov až po ťažké, kedy hrozí odumretie tkaniva (nekróza).

Príčiny tvorby omrzlín[1][2][upraviť | upraviť kód]

Omrzliny vznikajú následkom pôsobenia chladu, kedy dochádza k strate tepla a často k podchladeniu celého organizmu. Základným predpokladom pre ich vznik je nízka teplota okolia, ktorá však nemusí byť pod bodom mrazu. U človeka je to teplota pod 15 °C ale väčšinou musí byť oveľa nižšia. Urýchľujúcim faktorom je pôsobenie vetraa vysoká vlhkosť, ktorá takisto znižuje teplotu organizmu, ďalej vysoká nadmorská výška a zlý celkový stav organizmu.

Omrzliny vznikajú následkom priameho poškodenia tkanív chladom, s tvorbou ľadových kryštálikov s poškodením proteínových a lipidových štruktúr, dehydratáciou a zmenami koncentrácie iónov, ďalej s tvorbou trombov (zrazenín) v drobných cievach a nasledovným nedokrvením tkanív, čo je nasledované zápalovou odpoveďou a nakoniec nekrózou (odumretím) tkanív. V niektorých prípadoch prispieva k vzniku omrzlín zlé prekrvenie tkaniva, ktoré môže byť vrodené, následkom ochorení (diabetes mellitus, ateroskleróza), fajčením, niektorými liekmi (beta blokátory), či nevhodným (napr. tesným) oblečením.

Príznaky[1][2][upraviť | upraviť kód]

Ohrozenými časťami tela sú nohy a ruky, ale omrzliny bývajú aj na lícach, nose, ušiach, dokonca aj očnej rohovke. Včasné príznaky vzniku omrzlín sú znižovanie citlivosti kože a zmena jej farby zo zdravo ružovej na bielu, postupne vzniká mramorovanie kože s modravým nádychom, čo si môže skôr všimnúť druhá osoba. Pri teplote pod -10 st.C môže byť každá necitlivá časť tela omrznutá. Pociťované príznaky nastupujú v poradí:

  • Chlad
  • Pichanie, pálenie, pulzujúca bolesť
  • Strata citlivosti
  • Neobratnosť postihnutej končatiny alebo prstov
  • Strata pohyblivosti omrznutej končatiny
  • Silná bolesť kĺbov

Podľa vonkajších príznakov sa prvý stupeň omrzliny prejavuje začervenaním a opuchom, ktoré prechádza vo voskovitý vzhľad, pričom nastáva strata citlivosti. Pri druhom stupni sa tvoria pľuzgiere, pri treťom sa pľuzgiere plnia krvou. Pri štvrtom stupni poškodenie zasahuje svaly, šľachy aj kosti. Príznaky sa vyvíjajú postupne, rozlíšenie na stupne nie je zo začiatku možné. Nakoniec sa tkanivo sa začína nenávratne poškodzovať a odumrie.

Pokiaľ je pôsobeniu mrazu vystavené celé telo, môže organizmus upadnúť až do šoku a viesť k smrtipodchladenia.

Neskorými náísledkami omrzlín môžu byť poruchy prekrvenia, citlivosti a parestézie, trvajúce niekoľko týždňov.[1]

Liečba[1][2][upraviť | upraviť kód]

Základom liečby omrzliny je zahrievanie. Treba s nim začať, ak predpokladaná doba transportu postihnutého presahuje 2 hodiny. Ale ohriatie a opätovné omrznutie spôsobí väčšie škody, ako samotná omrzlina a treba sa takejto situácii vyhnúť. Zaťaženie omrznutej končatiny (napr. chôdzou) spôsobuje poškodenie tkaniva, ale je prijateľnejšie, ako zahriatie a opätovné zmrznutie. Najúčinnejšie je ohrievanie v čistej cirkulujúcej vode, teplej 37-39 st.C, čo môže byť technicky náročné, ale umožňuje ohriať aj hlbokú omrzlinu do hodiny. Nadmerná, ako aj príliš nízka teplota vody môže spôsobiť zhoršenie stavu omrzliny, prípadne až popáleninu. Jednoduchšie a dostupnejšie je ohrievanie prúdom teplého, ale nie horúceho vzduchu. Treba sa vyvarovať mechanického poškodenia tkaniva, napríklad trením. Obnovenie prietoku krvi omrzlinou spôsobuje silnú bolesť, ktorá však nie je dôvodom k prerušeniu ohrievania, ale k podaniu analgetík (napr. Ibuprofén, v rámci zdravotníckej pomoci aj tramadol, prípadne morfín).

Lekárske ošetrenie spočíva v sterilnom prekrytí rán (ktoré môže byť potrebné už pri transporte), podaní analgetík a snahe o farmakologickú liečbu vazodilatačnými liekmi. Do úvahy pripadá podanie antikoagulancii a trombolytík s účelom uvoľnenia trombotizovaných ciev, prípadne hyperbarická oxygenoterapia. Infekcii rán sa predchádza podaním antibiotík. Chirurgické odstránenie nekrotického tkaniva, prípadne amputáciu končatiny je vhodné odložiť, pokiaľ nie je možné s istotou odlíšiť hranicu životaschoného tkaniva, čo môže trvať dlhšie; výnimkou je prípad postihnutia vlhkou gangrénou.

Súbežne je treba liečiť podchladenie postihnutého, ak k nemu došlo.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d ZONNOOR, Bobak. Frostbite. Medscape, 2020-10-13. Dostupné online [cit. 2021-01-13].
  2. a b c DOBIÁŠ, Viliam. Omrzliny. Via Practica (Solen Bratislava), 2005, roč. 2, čís. 11, s. 475–476. Dostupné online [cit. 2021-01-14].

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omrzlina

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]