Preskočiť na obsah

Opitosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Opitosť
Jan Steen c. 1663

Opitosť (zastarano opilosť; lat. ebrietas ethylica) je stav, ktorý vzniká po intoxikácii alkoholom.

Typická je pre ňu nadnesená nálada, býva zvýšené sebavedomie, zvýšená hovornosť, podnikavosť, zvýšená družnosť, zmenšujú sa sociálne zábrany. Je tu ale porucha pozornosti (to je jeden z dôvodov, prečo v opitosti častejšie dochádza k dopravným nehodám). Môže sa však objaviť aj agresívne správanie. Pri väčšej opitosti bývajú poruchy chôdze - chôdza o širokej báze, pády, začervenané spojivky.

Mechanizmus pôsobenia alkoholu na centrálnu nervovú sústavu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri intoxikácii alkoholom dochádza k priamemu ovplyvneniu neurotransmiterov (útlm dopaminergnej, serotonínergnej a taurinergnej aktivity, potlačenie inhibičného vplyvu GABA, stúpa aktivita glutamátu). Presný mechanizmus, ktorým tieto interakcie prispievajú k pocitu uspokojenia, nie je jasný. Vyvolanie tendencie pre opakovanie príjmu alkoholu možno teoreticky vysvetliť účinkami zmenenej aktivity GABAergného a glutamátergného systému na uvoľňovanie dopamínu v mezolimbickej dopamínovej dráhe. Za somatické poškodenie neurónov je potom zodpovedné hromadenie metabolitov alkoholu – najmä acetaldehydu.

Štádiá opitosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne podľa množstva alkoholu v krvi možno rozdeliť opitosť do niekoľkých štádií:

  • excitačná opitosť (do 0,99 ‰) — subjekt hovorný, eufória mierne elevovaná (tj. intoxikovaný má lepšiu, povznesenejšiu náladu, stále však v hranici normy). Od 0,80 ‰ vyššie nie je vodič schopný bezpečne viesť vozidlo.
  • mierna opitosť (1,00–1,49 ‰) — subjekt hovorný, eufória, miestami voľne vtipkuje, je zvýšené sebavedomie a sebadôvera. Psychomotorika je už ovplyvnená alk. intoxikáciou — reakčný čas je predĺžený, nad 1 ‰ potom ataxia, pohľadový nystagmus (mimovoľné pohyby očí).
  • stredná opitosť (1,50–1,99 ‰) — psychomotorika už výraznejšie narušená — sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenia telesných pohybov, znížená pozornosť. Afektivita (tj približne emočné vyladenie) je labilná - nálada sa môže buď zlepšiť, alebo naopak zhoršiť a nastupuje celkový útlm (možno až na zaspanie), možné aj kolísanie z oboch krajných polôh. Deliberácia jednania (zníženie zábran) — opilecká samovražednosť, agresivita.
  • ťažká opitosť (2,00–2,99 ‰) — blábolivá reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (podobne ako vyššie – opilecká suicidia, agresivita), vracanie.
  • vážna otrava alkoholom (3,00–3,99 ‰) — ťažké poruchy vedomia (stupor), obludenie, nereaguje na podnety, dýchanie je pomalé a plytké, môžu byť poruchy srdcového rytmu. Riziko zástavy obehu.
  • riziko smrteľnej otravy alkoholom (nad 4,00 ‰) — komatózny stav, letálna dávka (u 50 % pacientov) je 5 ‰ alkoholu v krvi.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Treba však dodať, že individuálna znášanlivosť je veľmi široká. Trénovaní jedinci (tj jedinci na vrchole tolerancie) sú schopní aj s hladinou alkoholu blížiacou sa 3 ‰ pôsobiť v kontakte s okolím úplne nenápadne a z opitosti ich usvedčia až dychová skúška či toxikologické vyšetrenie krvi. Vodič Milan Čurda riadil v máji 2005 svoje fekálne vozidlo údajne s takmer 7,9 ‰ alkoholu v krvi a hoci Jan Podlaha, primár protialkoholickej záchytnej stanice v Prahe na Bulovke, vyhlásil, že 7,9 ‰ nie je možných a že aj človek, ktorý vie piť a je od detstva zvyknutý na pitie, by pri takejto hodnote bol v ťažkom bezvedomí, riaditeľ semilskej dopravnej polície Milan Čermák, Policajná hovorkyňa Soňa Šídová aj Milan Krejza z mestského úradu v Semiloch však výsledok merania obhajovali. Čurdova obhajoba, že s 8 ‰ alkoholu v krvi by musel byť dávno mŕtvy, súd o jeho nevine nepresvedčila. Už v apríli 2005 bol Čurda policajnou hliadkou pri jednej z bezpečnostných akcií Krištof v Lomnici nad Popelkou zastavený po tom, čo kľučkoval po ceste osobným vozidlom značky Lada (navyše s prepadnutou technickou prehliadkou, a po pozitívnej dychovej skúške bol prevezený na testovanie krvi, kde mu krvnou skúškou namerané 4,19 ‰.

V roku 2018 bol v Česku na Bruntálsku zaznamenaný prípad opitého hubára, ktorému bolo po odbere krvi a prepočítaní hodnôt nameraných 8,83 ‰ alkoholu v krvi. K testu došlo kvôli predoperačnému vyšetreniu - hubár v opitosti zakopol v lese a spôsobil si komplikovanú zlomeninu členku. Podľa lekárky však klinický obraz pacienta vyzeral na maximálne 3 promile alkoholu.

Celosvetovým rekordérom v opitosti je údajne Poliak s 14,8 ‰, rekordérom je francúzska vodička z Nantes s 11 ‰ alkoholu v krvi.


Patická opitosť (patická ebrieta) je abnormálna reakcia na požitý alkohol, pri ktorej dochádza k rozvoju výraznej psychopatologickej symptomatiky, v ktorej kardinálnu úlohu zohráva kvalitatívna porucha vedomia pod obrazom mrákotneho stavu (obnubilácia). Môžu sa vyskytovať bludy a halucinácie, vrátane ďalšieho chorobného jednania s psychotickou motiváciou (ktorá je v rozpore s premorbídnou osobnosťou), často s agresiou zameranou na okolie (heteroagresia) aj na seba samého (autoagresia). Stav odznieva po minútach až hodinách, končí spánkom. Na stav si postihnutý obvykle nepamätá (amnézia). V prípade trestnej činnosti páchanej v patickej ebriete je znížená trestná zodpovednosť postihnutého, patická ebrieta môže byť aj dôvodom na oslobodenie viny (exkulpáciu).

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Opitosť
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opitosť

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]