Orkneje

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 59°00′S 3°06′Z / 59,000°S 3,100°Z / 59.000; -3.100
Orkneje
(angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar)
súostrovie
Orkney Islands UK relief location map.jpg
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Konštituentná krajina Škótsko Škótsko
Samosprávna oblasť Orkney Islands Council
Oceán Atlantický oceán
Súradnice 59°00′S 3°06′Z / 59,000°S 3,100°Z / 59.000; -3.100
Najvyšší bod Ward Hill
 - výška 481 m n. m.
Rozloha 990 km² (99 000 ha)
Obyvateľstvo 21 349 (2011) [1]
Hustota 21,56 obyv./km²
Najväčšie sídlo Kirkwall
Poloha v rámci Škótska
Red pog.svg
Poloha v rámci Škótska
Wikimedia Commons: Orkney Islands

Orkneje (-slovenský normovaný názov)[2] (angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar) je názov súostrovia, ležiaceho v blízkosti severného pobrežia Škótska. Od najsevernejšieho výbežku Škótska, oblasti Caithness, ich oddeľuje prieliv Pentland Firth. Orkneje tvoria samostatnú rovnomennú správnu oblasť, jednu z 32 celkovo v Škótsku, na čele ktorej stojí volená rada (po anglicky Orkney Islands Council).

Orkneje pozostávajú z približne 70 ostrovov, z nich je 20 obývaných. Podnebie ostrovov je mierne oceánske. Rozloha súostrovia je približne 990 km². Najväčší ostrov, Mainland, má rozlohu 532 km². Počet obyvateľov dosahuje len niečo vyše 21-tisíc, v roku 2011 mali ostrovy 21 349 obyvateľov. V hlavnom a najväčšom sídle, Kirkwall, žije 7-tisíc obyvateľov. V druhom najväčšom meste súostrovia, Stromnesse, žijú necelé 2-tisícky obyvateľov. Najvýznamnejším sektorom miestneho hospodárstvo je poľnohospodárstvo. Ostrovy sú známe aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie, ktoré plne pokrývajú miestnu spotrebu elektriny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Od kamennej doby je na ostrovoch doložené osídlenie. Ostrovy boli obývané Piktami. Okolo roku 565 tu šírili kresťanstvo írski misionári. Koncom 8. storočia a v 9. storočí boli ostrovy kolonizované Vikingmi z Nórska, v porovnaní s ktorým boli Orkneje riedko zaľudnené a úrodné. Nóri miestne obyvateľstvo asimilovali a v roku 875 boli Orkneje spolu so Shetlandmi pripojené k Nórsku. Znovuzavedenie kresťanstva tu prebehlo koncom 10. storočia. V roku 1468 boli Orkneje a Shetlandy dané do zálohu Kristiánom I., dánskym a nórskym kráľom, ako záruka za veno jeho dcéry Margaréty, zasnúbenej s Jakubom III. zo Škótska. Veno nebolo nikdy vyplatené a ostrovy sa tak stali súčasťou územia škótskej koruny.

Orkneje boli na začiatku 20. storočia určené ako miesto novej námornej základne kráľovského námorníctva, tá bola postavená v Scapa Flow. Základňa v Scapa Flow zohrala veľkú rolu v obrane Britských ostrovov a námorných ciest počas 1. a 2. svetovej vojny. V rokoch 1918–1919 tu bola internovaná nemecká flotila, ktorá bola na protest proti podmienkam Versaillskej mierovej zmluvy potopená 21. júna 1919 svojimi posádkami.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Orkneje sú od škótskej pevniny oddelené Pentland Firth, desať kilometrov širokým prielivom medzi ostrovom South Ronaldsay a mysom Duncansby Head v Caithnesse. Orkneje sú pomerne rovinaté až na niekoľko pieskovcových vrchov na ostrovoch Hoy, Mainland a Rousay. Na ostrove Hoy sa nachádza najvyšší vrch celého súostrovia – Ward Hill (481 m n. m.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 2011 Census: First Results on Population and Household Estimates for Scotland - Release 1C (Part Two) [online]. National Records of Scotland, 2013-08-15, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (angličtina)
  2. Zoznam exoným [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2011-06-01, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orkney na anglickej Wikipédii.