Zobrazenie zdroja stránky Oxidačné číslo

'''Oxidačné číslo''',  '''mocenstvo''' alebo '''oxidačný stupeň''', alebo '''oxidačný stav''' je veličina vyjadrujúca formálny náboj [[Ión (častica)|častice]] v jednotkách [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] (napr. [[katión]] Rb<sup>+</sup> má oxidačné číslo I), prípadne hypotetický náboj atómu viazaného v [[Chemická zlúčenina|zlúčenine]]. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové [[elektrón]]y zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia [[Elektronegativita|elektronegatívnejšiemu]] atómu z dvojice (napr. [[hliník]] v [[Oxid hlinitý|oxide hlinitom]] má oxidačné číslo III a [[kyslík]] -II - Al<sub>2</sub><sup>III</sup>O<sub>3</sub><sup>-II</sup>). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. [[fosforečnan]]ový [[anión]] PO<sub>4</sub><sup>3-</sup> má oxidačné číslo -III).

Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe [[Názvoslovie anorganických zlúčenín|názvoslovia anorganických zlúčenín]]. Jeho hodnota sa zapisuje [[Rímske číslice|rímskymi číslicami]] ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac – napr. X pre skupinu (S<sub>4</sub>)<sup>X</sup> v tetrationanovom anióne S<sub>4</sub>O<sub>6</sub><sup>2-</sup>.

== Pravidlá stanovenia oxidačného čísla ==
Pre stanovenie oxidačných čísel v časticiach (látkach) je nutné vychádzať z hodnôt elektronegativít jednotlivých prvkov, zo [[Chemický vzorec|vzorca]] a z definície, že súčet oxidačných čísel jednotlivých atómov častice (látky) sa rovná celkovému náboju častice (látky). Pre určenie hodnoty oxidačného čísla ďalej platia nasledovné pravidlá (uplatňované v tomto poradí):
# v nezlúčených [[Chemický prvok|prvkoch]] je hodnota oxidačného čísla rovná 0,
# atóm [[fluór]]u v zlúčeninách má hodnotu oxidačného čísla vždy -I, pretože má najvyššiu elektronegativitu
# oxidačné číslo [[Alkalický kov|alkalických kovov]] je vždy I,
# oxidačné číslo [[Berýlium|berýlia]], [[horčík]]a, [[Kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]], [[Zinok|zinku]] a [[Kadmium|kadmia]] je vždy II,
# [[vodík]] má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s [[kov]]om, má oxidačné číslo -I,
# kyslík má v zlúčeninách oxidačné číslo -II, výnimku tvoria [[peroxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-II</sup>, [[hyperoxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-I</sup>, [[ozonid]]y (O<sub>3</sub>)<sup>-I</sup> a zlúčeniny kyslíka s fluórom.

== Prípony oxidačných čísel ==
Pre rôzne kladné oxidačné stavy sa používajú nasledovné prípony:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}</ref>
{| class="wikitable" border="1"
|-
! Oxidačné číslo
! Prípona katiónu
!Prípona aniónu
|-
| -IV až -I
|–
| -id
|-
| I
| -ný/-ny
| -nan
|-
| II
| -natý/-atý
| -natan
|-
| III
| -itý
| -itan
|-
| IV
| -ičitý
| -ičitan
|-
| V
| -ičný/-ečný
| -ičnan/-ečnan
|-
| VI
| -ový
| -an
|-
| VII
| -istý
| -istan
|-
| VIII
| -ičelý
| -ičelan
|}
Pre štandardné zlúčeniny sa používajú oxidačné čísla -IV až VIII. Pre vyššie oxidačné stavy boli navrhnuté nové koncovky, uvedené v tabuľke nižšie, napríklad pre ión IrO<sub>4</sub><sup>+</sup>, kde má [[irídium]] formálne oxidačné číslo IX.<ref name="tatiersky">{{Citácia knihy|autor=Galamboš Michal|autor2=Tatiersky Jozef|autor3=Rosskopfová Oľga|autor4=Kufčáková Jana|odkaz na autora=|titul=Názvoslovie anorganických látok|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|rok=2011|počet strán=162|isbn=978-80-223-2966-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovensky}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Koncept formálneho oxidačného čísla IX a návrh valenčných prípon pre oxidačné čísla vyššie ako VIII|url=http://www.chemicke-listy.cz/ojs3/index.php/chemicke-listy/article/view/54|periodikum=Chemické listy|dátum=2017-08-15|dátum prístupu=2022-07-27|ročník=111|číslo=8|strany=509–515|issn=1213-7103|jazyk=cs|meno=L.|priezvisko=Krivosudský|meno2=M.|priezvisko2=Galamboš|meno3=J.|priezvisko3=Levická}}</ref>
{| class="wikitable" border="1"
!Oxidačné číslo
!Prípona katiónu
|-
| IX
| -utý{{Ref|nazvoslovie|1}}
|-
|X
| -idný{{Ref|nazvoslovie|1}}
|-
|XI
| -astý{{Ref|nazvoslovie|1}}
|-
|XII
| -ovaný{{Ref|nazvoslovie|1}}
|}
== Referencie ==
<references/>

== Literatúra ==
{{Portál|Chémia}}

* Šima, J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura D., a kol. ''Anorganická chémia'', Vydavateľstvo STU Bratislava, 2006

[[Kategória:Všeobecná chémia]]
[[Kategória:Chemické názvoslovie]]