Pästný klin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pästný klin

Pästný klin je všeobecne známy kamenný nástroj v staršom paleolite (abbevillien, acheuléen a i.). Človek si ho vyrobil z pazúrika otĺkaním kameňov do listového tvaru, neskôr do hrotu. Zaujímavosťou je, že pästný klin sa ako nástroj nevyvinul veľmi dlhé roky, dokonca sa v období jeho najväčšieho využívania sa takmer zastavil technický vývin ľudstva.

Iná teória tvrdí (konkrétne Darwinova teória krásy[1]), že Acheuléenske pästné kliny sú najstaršie umelecké diela (estetické predmety) na svete. Keďže vznikli 50 000 až 100 000 rokov predtým ako sa praľudia naučili používať reč, bolo vyrábanie pästných klinov spôsobom komunikácie. Muži ich vyrábali za účelom predvádzania sa a reprodukcie. Ženy si všímali schopnosti muža ako jemnú motoriku, inteligenciu, schopnosť plánovať, svedomitosť a taktiež očividný prístup ku vzácnym materiálom, ktoré boli k výrobe pästného klinu potrebné. Videli krásu v niečom, čo je dobre urobené.

Dôkazom, že pästné kliny neboli nástrojom je to, že sa nenašli opotrebované a čo viac, boli príliš ťažké na to, aby s nimi človek manipuloval. Tým pádom nemohli byť použité na porciovanie zvierat ako uvádzajú mnohé učebnicové materiály.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    • TED. A Darwinian theory of beauty | Denis Dutton [online]. 2010-11-16, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.