Pľúcny acinus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pľúcny acinus alebo pľúcny acínus (lat. acinus pulmonalis) je koncová jednotka pľúcneho parenchýmu, kde dochádza k výmene plynov medzi krvou a vonkajším prostredím.

Ide o časť periférne od terminálneho bronchiolu, posledného vetvenia prieduškového stromu. Obsahuje ductus ducti alveolares a pľúcne mechúriky (alveoly). Priemer acinu je 6 až 10 mm. Tri až 24 acinov tvorí sekundárny pľúcny lobulus.

Acinus je zložený zo štruktúr, ktoré sú pod rozlišovacou schopnosťou počítačovej tomografie, nedajú sa preto v súčasnosti in vivo priamo zobraziť. Nahromadenie patologického obsahu v acinoch (ktoré sú za normálnych okolností vyplnené vzduchom) sa pri HRCT vyšetrení pľúcneho parenchýmu prejaví vo forme zle definovaných nodulárnych opacít.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hansell David M., Bankier Alexander, MacMahon Heber et al. Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging. Radiology, 2008, čís. 246, s. 704. Dostupné online. ISSN 1527-1315.
  • WEBB, Richard. Thin-section CT of the secondary pulmonary lobule: anatomy and the image — the 2004 Fleischner lecture. Radiology, 2006, čís. 239 (2), s. 322–338. Dostupné online. ISSN 1527-1315.