Pacsirta
Pacsirta (Wo die Lerche singt), je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Názov operety možno preložiť do slovenčiny z maďarského orginálu ako „Škovránok“, alebo z nemeckej verzie ako „Kde škovránok spieva“.
Premiéra operety sa konala 1. februára 1918 v Király Színház v Budapešti a bola to jediná svetová premiéra Lehárovej operety v Maďarsku (všetky ostatné sa konali vo Viedni, alebo v Berlíne) . Libreto napísal Ferenc Martos.
Premiéru operety poznačila bieda a všeobecne zlá nálada panujúca v Rakúsko-Uhorsku koncom Prvej svetovej vojny. Podpísanie Brestlitovského mieru znamenalo koniec aspoň východného frontu a tým aj všeobecné zlepšenie nálady obyvateľstva. To napomohlo úspešnej premiére operety aj v Theater an der Wien (27. marec 1918). Libreto pre nemeckú premiéru napísali Alfred Mária Willner a Heinz Reichert.
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]postava | Hlasový rozsah |
---|---|
Juliška, jednoduché vidiecke dievča | soprán |
Šándor Zápolya, maliar | tenor |
Pista Bodroghy, Juliškin nápadník | tenor |
Vilma Garamy, speváčka, Šándorova milá | soprán |
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]I. dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Šándor Zápolya je budapeštiansky maliar, ktorý trávi leto na vidieku. Vyberie si Julišku za model a zaľúbi sa do nej. Čoskoro sa však objaví Šándorova známosť, speváčka Vilma. Aj Juliška má nápadníka Pistu, ktorý sa opije a pobije so Šándorom. Juliška sa rozhodne odísť do Budapešti.
II. dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Juliška aj so svojím otcom sú ako hostia v Šándorovom ateliéri. Snažia sa naučiť mestským spôsobom, ale veľmi sa im nedarí a Juliška sa stáva terčom výsmechu. Navyše aj žiarli na Vilmu.
III. dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Šándor vyhráva prvú cenu s portrétom Julišky a získava vytúženú slávu. Juliška ho už prestala baviť a vracia sa k Vilme. Sklamaná Juliška sa udobrí s Pištom a vracia sa aj s otcom do rodnej dediny.