Zobrazenie zdroja stránky Paládium

{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = prechodný prvok
| Protónové číslo = 46
| Prvok vľavo = 45
| Prvok vpravo = 47
| Prvok hore = 28
| Prvok dole = 78
| Vzhľad = striebrobiely kov
| Obrázok = Palladium.jpg
| Emisné spektrá = 
| Absorpčné spektrá = 
| Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y, [[platinová skupina]]
| Skupina = 10
| Perióda = 5
| Blok = d
| Atómová hmotnosť = 106.42
| Atómový polomer = 137
| Atómový polomer vypočítaný = 
| Kovalentný polomer = 128
| Kovový polomer = 137
| Van der Waalsov polomer = 163
| Iónový polomer = 80
| Iónový polomer pre ión = Pd<sup>2+</sup>
| Elektronegativita = 2.20
| Ionizačná energia1 = 804.4
| Ionizačná energia2 = 1870
| Ionizačná energia3 = 3177
| Ionizačná energia4 = 
| Oxidačné čísla = '''II''', '''IV'''
| Štandardný elektródový potenciál = 0.987
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = Pd<sup>2+</sup>/Pd
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 12.023
| Hustota kvapaliny = 10.38
| Teplota topenia = 1828.05
| Teplota varu = 3236
| Teplota sublimácie = 
| Kritický bod teplota = 
| Kritický bod tlak = 
| Trojný bod teplota = 
| Trojný bod tlak = 
| Skupenské teplo topenia = 16.74
| Skupenské teplo varu = 362
| Tepelná kapacita = 25.98
| Tlak pary 1 = 1721
| Tlak pary 10 = 1897
| Tlak pary 100 = 2117
| Tlak pary 1000 = 2395
| Tlak pary 10000 = 2753
| Tlak pary 100000 = 3234
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], plošne centrovaná
| Magnetizmus = [[Paramagnetizmus|paramagnetický]]
| Elektrický odpor = 105.4
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 71.8
| Tepelná rozťažnosť = 11.8
| Rýchlosť zvuku = 3070
| Youngov modul = 121
| Pružnosť v šmyku = 44
| Objemová pružnosť = 180
| Poissonova konštanta = 0.39
| Mohsova stupnica tvrdosti = 4.75
| Brinellova tvrdosť = 37.3
| CAS = 7440-05-3
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 100
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = synt.
| Polčas rozpadu = 3.63
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = -
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 100
| Produkt rozpadu protónové číslo = 45
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 
| Protónové číslo = 
| Percentuálne zastúpenie = 
| Polčas rozpadu = 
| Polčas rozpadu jednotka = 
| Rozpadový rad = [[Žiarenie gama|γ]]
| Energia rozpadu = 0.084
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 
| Produkt rozpadu protónové číslo = 
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 102
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 1.02
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 103
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = synt.
| Polčas rozpadu = 16.991
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = -
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 103
| Produkt rozpadu protónové číslo = 45
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 104
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 11.14
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 105
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 22.33
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 106
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 27.33
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 107
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = stopy
| Polčas rozpadu = 6.5x10<sup>6</sup>
| Polčas rozpadu jednotka = r.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|<sup>β−</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.033
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 107
| Produkt rozpadu protónové číslo = 47
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 108
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 26.46
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 110
| Protónové číslo = 46
| Percentuálne zastúpenie = 11.72
}}
| Izotopy poznámka = 
| Commons = Category:Palladium
}}

'''Paládium''' ({{V jazyku|lat|''Palladium''}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Pd a [[protónové číslo]] 46. Patrí do ôsmej vedľajšej skupiny, do triády ľahkých platinových kovov.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmorgovič|meno=Juraj|titul=Všeobecná a anorganické chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> Je to vzácny striebro-biely [[prechodný kov]] z platinovej skupiny, pôsobí chemicky podobne ako [[platina]] a ťaží sa z niektorých [[meď|medených]] a [[nikel|niklových]] rúd. Primárne sa používa ako priemyselný [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] a v [[šperk]]árstve.

Paládium objavil v roku 1803 Wollaston pri svojom štúdiu platiny. Pozoroval, že matečný lúh po vyzrážaní komplexu platiny (NH<sub>4</sub>)<sub>2</sub>PtCl<sub>6</sub> z roztoku ''aqua regia'' obsahuje kov, ktorý nazval podľa vtedy novo objaveného asteroidu Pallas, ktorý bol pomenovaný po gréckej bohyni múdrosti Pallas Aténe (παλλάδιον, palladion, z Pallasu).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=N. N.|titul=Chemistry of the Elements|vydavateľ=Butterworth Heinemann|rok=1997|isbn=9780750633659|priezvisko2=Earnshaw|meno2=A}}</ref>

== Významné charakteristiky ==
Paládium je mäkký striebro-biely kov podobný [[platina|platine]]. Paládium má najnižšiu hustotu a má najnižší [[bod topenia]] z kovov [[platinová skupina|platinovej skupiny]]. Výskyt paládia je veľmi malý (0,015&nbsp;ppm v zemskej kôre).<ref name=":1" /> Paládium sa vyskytuje spoločne s ostatnými platinovými kovmi a vyskytuje sa v štvrťohorných usadeninách,<ref name=":1" /> resp. vo forme sulfidov alebo arzenidov v sulfidických rudách niklu, medi a železa.<ref name=":1" />

=== Geografický výskyt ===
Jeho  najväčšmi dodávateľmi na svetový trh je [[Rusko]], ktoré ťaží na [[Sibír]]i 44% svetovej produkcie a [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] so 40%. Za nimi nasledujú [[Kanada]] so 6% a [[USA]] s 5%. Ide o jediných veľkých producentov tohto prvku<ref name="USGS07CS">{{Citácia elektronického dokumentu
|vydavateľ=United States Geological Survey
|dátum vydania=2007|titul=Mineral Commodity Summaries
|url= http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/platinum/platimcs07.pdf}}</ref><ref name="USGS07YB">{{Citácia elektronického dokumentu
|vydavateľ= United States Geological Survey
|dátum vydania=2007|titul=Mineral Yearbook 2007
|url= http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/platinum/myb1-2007-plati.pdf}}</ref>

Do roku 1819 boli všetky platinové kovy dodávané z Južnej Ameriky, pričom v tomto roku boli objavené usadeniny na Urale, čo urobilo z Ruska na sto rokov výhradného dodávateľa týchto kovov.<ref name=":1" /> V nedávnej minulosti sa stali medené a niklové rudy z Južnej Afriky a Ruska hlavnými zdrojmi platinových kovov. V Rusku sa tieto kovy ťažia v Norilsku (Нори́льск) a Talnakhu (Тална́х), v mestách ďaleko za polárnym kruhom.<ref name=":1" /> Ďalšie zdroje sa našli v Kanade v meste Sudbury v Ontáriu.<ref name=":1" />

== Zlúčeniny paládia ==
Paládium sa v zlúčeninách vyskytuje v oxidačnom stupni 0 (v komplexoch), 2 a 4. 

=== Oxidy ===
Oxid paladnatý PdO sa pripravuje syntézou z prvkov, resp. pyrolýzou dusičnanu paládnatého Pd(NO<sub>3</sub>)<sub>2</sub>.<ref name=":0" />

=== Halogenidy ===
Chlorid paládnatý PdCl<sub>2</sub> sa pripravuje syntézou z prvkov: z kovového paládia a plynného chlóru za vysokej teploty.<ref name=":0" /> Chlorid paladnatý sa využíva v detektoroch oxidu uhoľnatého CO: už pri 0,001%&nbsp;CO v ovzduší indikuje prítomnosť oxidu uhoľnatého.<ref name=":0" /> Chlorid paladnatý reaguje s oxidom uhoľnatým na kovové paládium.<ref name=":0" /> Detektory oxidu uhoľnatého sa vužíva hlavne v baniach.<ref name=":0" />

== Využitie paládia v organickej syntéze ==
[[Súbor:Reaciton Mechanism of Suzuki reaction.png|náhľad|339x339bod|Mechanizmus [[Suzukiho reakcia|Suzukiho reakcie]] využívajúcej komplex paládia.]]
Paládium sa vo forme [[komplexov]] využíva v cross-couplingových reakciách ako katalyzátor, napr. [[Suzukiho reakcia|Suzukiho reakcii]], ktorá umožňuje tvojbu nových väzieb C-C medzi uhlíkmi s rôznou alebo rovnakou hybridizáciou. V kovovej podobe sa paládium využíva v heterogénnej katalýze [[Hydrogenácia|hydrogenačných]] reakcií, ktoré vedú na vznik nových C-H väzieb a zánik násobných väzieb. 

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Palladium|wikt=paládium|štítok=paládium}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Paládium| ]]
[[Kategória:Prechodné prvky]]
[[Kategória:Kovy]]
[[Kategória:Katalyzátory]]