Pamätník padlým slovenským vojakom v Lypovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pamätník padlým slovenským vojakom v Lypovci
Pamätník v Lypovci

Pamätník padlým slovenským vojakom v Lypovci je pamätník slovenským vojakom padlým počas druhej svetovej vojny na území centrálnej časti Ukrajiny na poli pri Lypovci na mieste, kde sa 22. júla 1941 odohrali ťažké boje medzi nemeckou a sovietskou armádou[1]. Pamätník má úradný názov Spoločný hrob slovenských vojakov padlých počas útoku (ukr. Братська могила словацьких солдатів, загиблих під час наступу) a patrí do zoznamu historických pamiatok miestneho významu vo Vinnyckej oblasti[2], u miestnych obyvateľov sa však vžil názov Slovenský monument (ukr. Словацький монумент). Pamätník tvorí 6-metrový žulový obelisk so slovenským dvojkrížom, ktorý sa nachádza na okraji mesta. Postavili ho slovenskí kamenári v roku 1942 a jeho otvorenia sa zúčastnil prezident slovenského štátu Jozef Tiso[3].

Príslušníci motorizovanej Rýchlej divízie bojovali na strane nemeckej 17. armády a počas bitky pri Lypovci sa dostali pod krížovú paľbu oboch strán[4], pričom zaznamenali najvyššie straty v priebehu jediného dňa počas celej vojny[5].

V spoločnom hrobe v rokoch 1941-1943 boli pochovávaní padlí slovenskí vojaci z celého územia ZSSR. Pochovania pokračovali aj po skončení vojny, keď sa v okolí Lypovca našli pozostatky slovenských vojakov. Posledný prípad je z roku 2010, kedy bager pri stavbe vodovodu narazil na kosti 5 vojakov s nábojmi a granátmi. Nenašiel sa žiadny identifikačný znak vojakov, príslušnosť k slovenskej armáde sa určila podľa (vojenskej) obuvi. Podľa miestnych obyvateľov je tam pochovaných približne 600 slovenských vojakov.

Po vojne nebol pamätník udržiavaný, dokonca sa uvažovalo o jeho demolícii. Cintorín sa stal niekoľkokrát obeťou útokov vandalov. Boli zaznamenané prípady, kedy boli na hroboch zrezané kríže.

V rokoch 1996, 2006 a 2011 sa v Lipovci uskutočnili medzinárodné pamätné akcie zmierenia, ktorých symbolom sa stal obnovený slovenský pamätník. Niektorí Lipovčania dostali od slovenského veľvyslanectva špeciálne vyznamenania za „patronát“ nad cintorínom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Вінницький інформаційний портал. «Липовецький район»
  2. Перелік пам'яток історії місцевого значення Вінницької області
  3. Газета Вінниччина 27 липня 2011 року, № 57 (22599)
  4. «Панахида за загиблими радянськими та словацькими солдатами». Офіційний сайт Липовецької районної державної адміністрації. 22 липня 2011
  5. История боевых действий частей Красной Армии против словацких войск в годы Великой Отечественной войны. 1941–1944 гг..

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • «Під містом Липовцем грізно битва гула» : Про участь Словацької армії в боях за Вінниччину / В. Скрипник // Голос України. — 2006. — 6 липня.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]