Zobrazenie zdroja stránky Pascal (programovací jazyk)

{{Infobox Programovací jazyk 
|  Názov = Pascal 
|  Použitie = výuka programovania
|  Dátum vzniku = 1965
|  Naposledy revidovaný = 1992 
|  Druh = [[imperatívne programovanie|imperatívny]], [[procedurálne programovanie|procedurálny]]
|  Interpretovaný = nie 
|  Implementácie =[[CDC 6000]], [[ICT 1900 series|ICL 1900]], [[Pascal-P]], [[PDP-11]], [[PDP-10]],  [[IBM System/370]], [[Hewlett-Packard|HP]], [[Free Pascal]], [[GNU Pascal]] 
|  Dialekty =[[Borland  Pascal|Borland]], [[Turbo Pascal]], [[UCSD Pascal]] 
|  Typová kontrola = [[Statická typová kontrola|statická]], [[Silná typová kontrola|silná]], bezpečná 
|  Tvorca = [[Niklaus Wirth]] 
|  Prípony = .pas .tpu .obj .ovl
|  Používané názvy = [[UCSD]], [[Borland]], [[Turbo]]
}}

[[File:Niklaus Wirth, UrGU.jpg|thumb|240x240px|[[Niklaus Wirth]], tvorca Pascalu]]

'''Pascal''' je [[imperatívne programovanie|imperatívny]] a [[procedurálne programovanie|procedurálny]] [[programovací jazyk]].

Prvá verzia Pascalu bola publikovaná v roku [[1971]], v roku [[1974]] bola definícia jazyka opravená a v roku [[1981]] bola vydaná ako norma [[ISO 7185]]. 

Jazyk bol navrhnutý na začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] profesorom [[Niklaus Wirth|Niklausom Wirthom]]. Cieľom bolo vytvoriť programovací jazyk vhodný pre výuku programovania, pomocou malého množstva základných [[dátová štruktúra|dátových štruktúr]]. Jazyk bol pomenovaný po francúzskom matematikovi [[Blaise Pascal]]ovi.

== História ==
Pascal, pomenovaný po francúzskom matematikovi a filozofovi [[Blaise Pascal]]ovi, bol vytvorený na začiatku 70. rokov [[Niklaus Wirth|Niklausom Wirthom]].

Wirth pred vytvorením Pascalu vytvoril programovacie jazyky [[Euler (programovací jazyk)|Euler]] a [[ALGOL W]], a neskôr sa podujal vytvoriť Pascalu podobné jazyky [[Modula-2]] and [[Oberon (programovací jazyk)|Oberon]].

Pascal bol spočiatku zamýšľaný najmä ako nástroj pre výuku [[Štruktúrované programovanie|štruktúrovaného programovania]].<ref>[http://www.marcocantu.com/epascal/English/ch01hist.htm Essential Pascal] by Marco Cantù</ref> Jedna celá generácia študentov používala Pascal ako úvodný jazyk na vysokých školách. Varianty Pascalu boli často používané vo viacerých oblastiach od vedeckých projektov po [[PC hra|PC hry]] a [[Vnorený systém|vnorené systémy]]. Existujú aj novšie kompilátory Pascalu a sú široko dostupné.<ref>[http://www.tiobe.com/index.php/content/paperinfo/tpci/ TIOBE Programming Community Index for January 2011]</ref>

Pascal bol ako primárny jazyk vyššej úrovne použitý pri vývoji [[Apple Lisa]], a tiež v počiatočných rokoch existencie [[Apple Macintosh|Macintosh]]u. Pôvodné časti operačného systému [[Mac OS]] boli ručne preložené zo zdrojových kódov v Pascale do [[Jazyk symbolických inštrukcií|jazyka symbolických inštrukcií]] [[Motorola 68000|Motoroly 68000]].<ref>Hertzfeld, Andy. "[http://www.folklore.org/StoryView.py?project=Macintosh&story=Hungarian.txt&topic=Software%20Design&sortOrder=Sort%20by%20Date&detail=medium Hungarian]." Folklore.org: Macintosh Stories. Retrieved 2012-03-06.</ref> [[TeX]], populárny program pre sadzbu textu od [[Donald E. Knuth|Donalda E. Knutha]], bol napísaný vo [[WEB]]e, čo je pôvodný [[literate programming]] systém založený na [[Digital Equipment Corporation|DEC]] [[PDP-10]] Pascale. Aplikácie ako napríklad [[Total Commander]], [[Skype]] a Macromedia Captivate boli napísané v Delphi, čiže v [[Object Pascal]]e.

Object Pascal ([[Embarcadero Delphi]]) je stále používaný pri vytváraní Windows aplikácií, a navyše má tiež schopnosť [[Krížový preklad|krížového prekladu]] pre Mac a iOS. Ďalšia medzi-platformová verzia Pascalu [[Free Pascal]], ktorá podporuje [[napíš raz, skompiluj hocikde]] a obsahuje [[Lazarus]] IDE, je populárna u používateľov Linuxu.

== Krátky opis ==
Wirthovym zámerom bolo vytvoriť efektívny jazyk (vzhľadnom na rýchlosť kompilácie ako aj generovaného kódu) založený na takzvanom [[Štruktúrované programovanie|štruktúrovanom programovaní]], koncepte, ktorý začal byť v tej dobe populárny. Pascal má svoje korene v jazyku [[ALGOL 60]], ale tiež zaviedol pojmy a mechanizmy (nad rámec skalárov a polí ALGOLu), ktoré umožnili programátorom definovať ich vlastné zložené (štruktúrované) dátové typy, a taktiež umožnil jednoduchšie vytváranie dynamických a rekurzívnych dátových štruktúr ako napríklad ''zoznamy'' (angl. list), ''stromy'' a [[Graf (matematika)|grafy]]. Medzi najdôležitejšie vlastnosti jazyka patria ''záznamy'' (angl. record'')'', ''vymenovania'', ''subranges'', dynamicky alokované premenné s ukazovateľmi, a množiny''.'' Aby to bolo umožnené a zmysluplné, Pascal má [[Silná typová kontrola|silnú typovú kontrolu]] všetkých objektov, čo znamená, že bez explicitných konverzií nie je možné jeden dátový typ skonvertovať na iný dátový typ alebo ho interpretovať ako iný dátový typ. Podobné mechanizmy sú štandardnou súčasťou mnohých dnešných programovacích jazykov. Niektoré vlastnosti jazyka Pascal pochádzajú z iných programovacích jazykov ako [[COBOL]], [[Simula]] 67 a z Wirthovho vlastného programovacieho jazyka [[ALGOL W|ALGOLa W]].

Pascal, ako mnoho dnešných programovacích jazykov (ale na rozdiel od väčšiny jazykov patriacich do rodiny jazyka C), dovoľuje definovať [[Vnorená procedúra|vnorené procedúry]] na ľubovoľnej hĺbke vnorenia, a tiež dovoľuje vo vnútri funkcií a procedúr uvádzanie väčšiny druhov definícií a deklarácií. Toto umožňuje veľmi jednoduchú a koherentnú syntax, kde celý '''program''' môže byť syntakticky takmer identický jedinej procedúre ('''procedure''') alebo funkcii ('''function'''), samozrejme až na samotné kľúčové slová "program", "procedure" a "function".

== Implementácie ==
=== Prvé kompilátory Pascalu ===
Prvý [[Kompilátor (programovanie)|kompilátor]] Pascalu bol vytvorený v [[Zürich]]u pre [[sálový počítač|sálové počítače]] série [[CDC 6000 (séria počítačov)|CDC 6000]]. Niklaus Wirth uvádza{{Bez citácie}}, že prvý pokus o implementáciu vo [[Fortran]]e v roku 1969 nebol úspešný z dôvodu nevhodnosti Fortranu pre vyjadrovanie zložitých dátových štruktúr. Druhý pokus bol naformulovaný v samotnom Pascale a stal sa funkčným v polovici 70-tych rokov. Od toho času bolo veľa kompilátorov Pascalu podobne [[Self-hosting|samo-hostiteľských]], čiže tieto kompilátory boli napísané v Pascale, a väčšinou boli schopné samé seba rekompilovať keď boli do jazyka pridané nové črty alebo keď bol kompilátor [[Portovanie|portovaný]] do nového prostredia. Kompilátor [[GNU Pascal]], napísaný v jazyku [[C (programovací jazyk)|C]], je jediná podstatná výnimka z tohto pravidla.

Prvý úspešný port kompilátora CDC Pascal na iný sálový počítač bol dokončený Welshom a Quinnom na [[Queen's University of Belfast|Queen's University v Belfaste]] (QUB) v roku 1972. Cieľovým počítačom bola séria [[ICT 1900 (séria počítačov)|ICT 1900]] vyrobená spoločnosťou [[International Computers Limited]] (ICL). Tento kompilátor sa v zápätí stal predchodcom kompilátora Pascalu pre minipočítač [[ICS]] [[Multum (počítač)|Multum]]. Multum bol vytvorený, s predpokladom používať na ňom Pascal ako systémový programovací jazyk, Findlayom, Cupplesom, Cavourasom a Davisom pracujúcimi na oddelení počítačových vied na univerzite v [[University of Glasgow|Glasgow]]. Myslí sa, že Multum Pascal, ktorý bol dokončený v lete 1973, mohol byť prvou 16-bitovou implementáciou.

Úplne nový kompilátor bol dokončený Welshom et al. na QUB v roku 1977. Ponúkal diagnostiku zdrojového jazyka (zahŕňajúcu [[Profilovanie (programovanie)|profilovanie]], [[Trasovanie (programovanie)|trasovanie]] a postmortem výpisy (angl. dump) formátované podľa typov), ktorá bola implementovaná Findlayom a Wattom na univerzite v Glasgow. Táto implementácia bola v roku 1980 portovaná na sériu počítačov [[ICL]] [[ICL 2900|2900]] tímom situovaným na univerzitách v [[Southampton University|Southampton]] a v Glasgow. [[Štandardná implementácia modelu jazyka Pascal]] bola tiež založená na tomto kompilátore, a v roku 1984 bola adaptovaná Welshom a Hayom na [[University of Manchester|Manchesterskej univerzite]] za účelom rigorózneho overenia súladu so štandardom BSI 6192/ISO 7185 a za účelom generovania kódu pre prenosný abstraktný stroj.

Prvý kompilátor Pascalu napísaný v severnej Amerike bol skonštruovaný na [[University of Illinois at Urbana-Champaign|University of Illinois]] pod vedením [[Donald B. Gillies|Donalda B. Gilliesa]] pre [[PDP-11]] a generoval natívny [[strojový kód]].

===Systém Pascal-P===
Aby sa jazyk rýchlo rozšíril, v Zürichu bol vytvorený portabilný nástroj, ktorý obsahoval kompilátor generujúci kód pre virtuálny zásobníkový stroj (čiže kód, ktorý sa dá bez väčšej námahy pomerne rýchlo interpretovať), spolu s [[interpreter]]om tohto kódu - systém Pascal-P. Kompilátory systému P boli označené Pascal-P1, Pascal-P2, Pascal-P3 a Pascal-P4. Pascal-P1 bola prvá verzia, zatiaľ čo posledná verzia pochádzajúca z Zürichu bola Pascal-P4.

Pascal-P4 kompilátor/interpreter je stále možné spustiť na systémoch kompatibilných s originálnym Pascalom. Avšak, akceptuje len podmnožinu jazyka Pascal.

Pascal-P5, ktorý už nebol vytvorený pracovnou skupinou v Zürichu, akceptuje celý jazyk Pascal a je kompatibilný s normou ISO 7185.

[[UCSD Pascal]], odnož Pascalu-P2, bol použitý [[Kenneth Bowles|Kennethom Bowlesom]] pri vytvorení interpretačného [[UCSD Pascal|UCSD p-systému]]. Na začiatku 1980-tych rokov bol UCSD Pascal portovaný na počítače [[Apple II]] a [[Apple III]], aby poskytol štruktúrovanú alternatívu k interpreterom [[BASIC (programovací jazyk)|BASICu]], ktoré boli dodávané s týmito počítačmi. UCSD p-System bol jedným z troch operačných systémov dostupných pri uvedení pôvodného [[IBM PC]]. <ref>[http://www.cbi.umn.edu/oh/pdf/oh392jb.pdf "An Interview with  JOHN BRACKETT AND DOUG ROSS"], p15, Charles Babbage Institute, 2004</ref>

Kompilátor založený na kompilátore Pascal-P4, ktorý vytváral natívne binárne súbory, bol [[Australian Atomic Energy Commission|Austrálskou komisiou pre atómovú energiu]] (AAEC) vypustený pre [[sálový počítač]] [[IBM System/370]]. Bol pomenovaný „AAEC Pascal Compiler“ podľa skratky mena tejto komisie.

Na začiatku 1980-tych rokov bol vytvorený [[Watcom]] Pascal, ktorý bol taktiež určený pre [[IBM System/370|System 370]]. 

[[IP Pascal]] bola implementácia programovacieho jazyka Pascal pre Micropolis DOS, ale rýchlo bola presunutá na [[CP/M]] bežiacim na [[Zilog Z80|Z80]]. V roku 1994 bola presunutá na počítače kompatibilné s procesorom 80386, a dnes existuje vo forme Windows/XP a Linux implementácií. V roku 2008 bol systém pozdvihnutý na novú úroveň a výsledný jazyk bol označený menom "[[Paskalína|Pascaline]]" (podľa Pascalovej mechanickej kalkulačky). Obsahuje objekty, nástroje pre menné priestory (angl. namespace controls), [[Dynamické pole|dynamické polia]], ako aj veľa ďalších rozšírení, a vo všeobecnosti poskytuje tú istú funkcionalitu a typovú ochranu ako [[C#]]. Je to jediná takáto implementácia, ktorá je zároveň kompatibilná s originálnou implementáciou Pascalu, ktorá bola štandardizovaná normou ISO 7185.

Ako príklad využitia vo výuke je možné uviesť, že až po 1990-te roky bol Pascal používaný na [[VAX]] termináloch [[George Mason University|GMU]]. Boli predávané a vyučované knihy o Pascale, ktoré pokrývali s tým súvisiace programátorské potreby.

=== Object Pascal, Turbo Pascal ===
Apple Computer vytvorili svoj vlastný Lisa Pascal pre Lisa Workshop v roku 1982 a prepísali tento kompilátor pre Apple Macintosh a [[Macintosh Programmer's Workshop|MPW]] v roku 1985. V roku 1985 [[Larry Tesler]], za prispenia Niklausa Wirtha, definoval Object Pascal a tieto rozšírenia boli začlenené tak do Lisa Pascal kompilátora ako aj do Mac Pascal kompilátora.

V roku 1980 [[Anders Hejlsberg]] napísal pre [[Nascom]]-2 kompilátor Blue Label Pascal. Reimplementácia tohto kompilátora pre [[IBM PC]] bola predávaná pod označeniami Compas Pascal a PolyPascal, až kým kompilátor neprešiel pod [[Borland]]. Premenovaný na [[Turbo Pascal]] sa stal neuveriteľne populárnym, sčasti vďaka agresívnej cenovej stratégii, sčasti vďaka tomu, že mal prvé celo-obrazovkové i[[Integrované vývojové prostredie|ntegrované vývojové prostredie]] a rýchly čas obrátky (obrátka compile-link-run trvala iba niekoľko sekúnd). Tiež bol napísaný a vysoko optimalizovaný v [[Jazyk symbolických inštrukcií|jazyku symbolických inštrukcií]], čo z neho robilo program s malou [[Spotreba pamäte|spotrebou pamäte]] a rýchlosťou lepšou akú mala konkurencia. V roku 1986 Anders preportoval Turbo Pascal na Macintosh a zahrnul do neho rozšírenia pre Object Pascal. Tieto rozšírenia boli neskôr pridané do PC verzie Turbo Pascalu (Turbo Pascal 5.5). V tom istom čase [[Microsoft Corporation|Microsoft]] implementoval svoj Object Pascal kompilátor.<ref>Jon Udell, Crash of the Object-Oriented Pascals, BYTE, July, 1989.</ref><ref>M.I.Trofimov, The End of Pascal?, BYTE, March, 1990, p.36.</ref> Turbo Pascal 5.5 mal veľký vplyv na Pascal komunitu, ktorá sa začala koncom 1980-tych rokov koncentrovať najmä okolo IBM PC. Produkt začalo používať veľa PC amatérov ako štruktúrovanú náhradu za BASIC. Produkt tiež začal byť prijímaný profesionálnymi vývojármi softvéru. Približne v tomto čase boli do neho pridané koncepty z jazyka [[C (programovací jazyk)|C]], aby programátori používajúci Pascal mohli priamo využívať C [[API]] [[Microsoft Windows]]. Medzi tieto rozšírenia patrili nulou-ukončené [[Textový reťazec (programovanie)|reťazce]], aritmetika s [[Ukazovateľ (informatika)|ukazovateľmi]], [[Ukazovateľ na funkciu|ukazovatele na funkcie]], operátor umožňujúci získať adresu premennej, a nezabezpečené [[Typová konverzia|pretypovanie]].

Spoločnosť Borland sa neskôr rozhodla, že chce viac prepracované objektovo-orientované črty, a ako základ svojho  produktu [[Delphi (Embarcadero)|Delphi]] použila návrh štandardu [[Object Pascal]] od [[Apple]]. (Tento Apple návrh ešte stále nie je plnohodnotným štandardom.) Prvé verzie jazyka Delphi sa preto nazývali Object Pascal. Hlavnými novými vlastnosťami v porovnaní so staršími OOP rozšíreniami boli objektový model založený na referenciách, virtuálne konštruktory a deštruktory, a privlastnenia (angl. properties). Tento dialekt implementuje aj viacero iných kompilátorov.

Turbo Pascal, a jeho odvodeniny s "jednotkami" (angl. [[Modulárne programovanie|unit]]) alebo konceptom modulov, sú [[Modulárne programovanie|modulárnymi jazykmi]]. Avšak, neposkytujú vnorené moduly ani kvalifikované importovanie a exportovanie programátorom určených symbolov.

=== Ostatné varianty ===
[[Super Pascal]] bol variant, ktorý pridal ne-numerické návestia, príkaz '''return''' a výrazy ako mená typov.

Univerzity v [[Madison (Wisconsin)|Madisone]], [[Zürich]]u, [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] a [[Wuppertal]]e vyvinuli kompilátory Pascal-SC<ref>L.B. Rall: An introduction to the scientific computing language Pascal-SC Computers & Mathematics with Applications, Volume 14, Issue 1, 1987, Pages 53–69 {{doi|10.1016/0898-1221(87)90181-7}}</ref> a Pascal-XSC<ref>[http://www.rz.uni-karlsruhe.de/~iam/html/language/pxsc.html PASCAL-XSC: PASCAL for Extended Scientific Computing]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=XSC Languages (C-XSC, PASCAL-XSC) |url=http://www.xsc.de/ |dátum prístupu=2013-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151101160306/http://www.xsc.de/ |dátum archivácie=2015-11-01 }}</ref><ref>[http://www2.math.uni-wuppertal.de/wrswt/xsc/pxsc_download.html Pascal-XSC Download]</ref> (''E'''X'''tension for '''S'''cientific '''C'''omputing''), určené pre numerické výpočty. Pascal-SC bol pôvodne určený pre procesor Z80, ale neskôr bol prepísaný pre DOS (x86) a [[Motorola 68000|Motorolu 68000]]. Pascal-XSC bol v rôznych časoch portovaný na operačné systémy unix (Linux, SunOS, HP-UX, AIX) a Microsoft/IBM (MS-DOS s EMX, OS/2, Windows). Funguje na základe generovania medzikódu v jazyku C, ktorý je potom skompilovaný do natívneho vykonateľného súboru. Niektoré z rozšírení jazyka Pascal-SC boli zahrnuté do [[GNU Pascal]]u.

==Jazykové konštrukcie==
Pascal, vo svojej pôvodnej podobe, je čisto [[procedurálny jazyk]], a obsahuje tradičnú množinu riadiacich štruktúr jazyka [[ALGOL]] s rezervovanými slovami ako '''if''', '''then''', '''else''', '''while''', '''for''', a podobne. Avšak, Pascal má navyše prostriedky na štruktúrovanie a iné abstrakcie, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom [[ALGOL 60|ALGOLe 60]], ako napríklad [[Typový systém|definovanie typov]], [[Záznam (programovanie)|záznamy]], [[Ukazovateľ (informatika)|ukazovatele]], [[Vymenovanie (dátový typ)|vymenovania]], a [[Množina (dátová štruktúra)|množiny]]. Tieto konštrukcie boli sčasti zdedené alebo inšpirované [[Simula|Simulou]]&nbsp;67, [[ALGOL 68|ALGOLom 68]], [[Niklaus Wirth|Wirth]]ovym vlastným [[ALGOL W|ALGOLom W]] a podnetmi [[C. A. R. Hoare]]ho.

=== Program ===
 Program cyklus_repeat;     (* nazov programu *)
 uses crt;                  (* pouzitie jednotky crt *)
 var i:integer;             (* deklaracia celociselnej premennej i *)
 begin
     clrscr;                (* vycistit obrazovku *)
     repeat
          writeln('Zadaj cislo (koniec = 0): ');
          readln(i);
     until i = 0;
 end.

Tento program v jazyku Pascal demonštruje cyklus <code>repeat</code>. Na začiatku každého behu cyklu je užívateľ vyzvaný, aby zadal číslo. Program načíta zadanú hodnotu a testuje ju na rovnosť s nulou. Ak je rovná nule,
program končí, ináč sa cyklus opakuje.

''Jednotka (Unit) CRT je súbor konštánt, procedúr a funkcií, ktoré umožňujú pracovať s obrazovkou a klávesnicou, čiastočne i so zvukom a časom.''

'Výstup programu:

Zadaj cislo (koniec = 0): 2

Zadaj cislo (koniec = 0): 5

Zadaj cislo (koniec = 0): 8

Zadaj cislo (koniec = 0): 0

=== Hello world ===
Programy v Pascale začínajú [[Kľúčové slovo|kľúčovým slovom]] '''program''' so zoznamom externých [[Deskriptor (výpočtová technika)|deskriptorov súborov]]<ref name="iso/iec 7185:1990 6.10">[http://www.moorecad.com/standardpascal/iso7185.pdf Pascal ISO 7185:1990] 6.10</ref> (nepovinné v Turbo Pascale a ďalších); potom nasleduje [[Blok (programovanie)|blok]] ohraničený kľúčovými slovami '''begin''' a '''end'''. Na oddeľovanie [[Programový príkaz|príkazov]] slúžia [[Bodkočiarka|bodkočiarky]], a celý program (alebo jednotka, angl. '''unit''') je ukončený bodkou. V Pascale nezáleží na veľkosti písmen.

Tu je príklad takéhoto zdrojového kódu použitého na vytvorenie veľmi jednoduchého [[Hello world]] programu:

<source lang=pascal>
program HelloWorld(output);
begin
  WriteLn('Ahoj Svet!')
  {za posledným príkazom bloku nie je potrebná žiadna ";" -
   jej pridanie zaradí do programu "nulový príkaz"}
end.
</source>

=== Dátové typy ===
Typ v Pascale, podobne ako v iných populárnych jazykoch, definuje premennú a rozsah hodnôt, ktoré je možné do tejto premennej uložiť, a tiež definuje operácie, ktoré je možné vykonávať nad premennými tohto typu. Preddefinované typy sú:

{| class="wikitable"
|-
! Dátový typ
! Typ hodnôt, ktoré je možné uložiť do premennej daného typu
|-
| integer
| [[Celé číslo]]
|-
| real
| Číslo s [[Pohyblivá rádová čiarka|pohyblivou rádovou čiarkou]]
|-
| [[Boolean (dátový typ)|boolean]]
| Hodnota True alebo False
|-
| [[Znak (programovanie)|char]]
| Jeden znak [[Znaková sada|znakovej sady]]
|-
| [[Reťazec (programovanie)|string]]
| Reťazec znakov, nie je vo všetkých implementáciách Pascalu
|}

Rozsah hodnôt každého typu (okrem typu boolean) závisí od implementácie. Pre niektoré typové konverzie sa používajú funkcie, napríklad pre konverziu z <code>real</code> na <code>integer</code> sú k dispozícii tieto funkcie: <code>round</code><ref>[http://www.freepascal.org/docs-html/rtl/system/round.html freepascal.org: round]</ref> (zaokrúhlenie na celé číslo, pomocou [[Bankárove zaokrúhľovanie|bankárovho zaokrúhľovania]]) a <code>trunc</code> (zaokrúhlenie smerom k nule).

Programátor môže ostatné bežné dátové typy (napríklad byte, alebo chýbajúci string) zadefinovať odvodením z preddefinovaných typov prostredníctvom typových deklarácií, napríklad:

<source lang="pascal">
type
  byte        = 0..255;
  signed_byte = -128..127;
  string      = packed array[1..255] of char;
</source>

V mnohých verziách Pascalu sú často používané typy ako ''byte'' a ''string'' zadefinované priamo implementáciou jazyka.

== Štruktúra zdrojového kódu ==
'''PROGRAM''' meno_programu;

'''USES''' zoznam použitých jednotiek;

'''LABEL''' deklarácia návestí;

'''CONST''' deklarácia konštánt;

'''TYPE''' definícia dátových typov;

'''VAR''' deklarácia premenných;

'''PROCEDURE''' deklarácia procedúry;

'''FUNCTION''' deklarácia funkcie;

'''BEGIN'''

príkazová časť hlavného programu;

'''END.'''

== Vývojové prostredia ==
V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] získal Pascal na popularite hlavne vďaka vývojovému prostrediu ''[[Turbo Pascal]]'' od firmy [[Borland]], ktoré obsahovalo viacero programovacích nástrojov, ako sú [[kompilátor (programovanie)|kompilátor]] a [[debugger]] v jednom balíku.

== Referencie ==
<references/>

== Pozri aj ==
* [[Object Pascal]] 


{{Významné programovacie jazyky}}

[[Kategória:Programovacie jazyky]]
[[Kategória:Pascal]]