Peregrín Laziosi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:21, 9. február 2014, ktorú vytvoril Saskardin (diskusia | príspevky) (drobná úprava)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svätý Peregrín
Giacomo Zampa, Svätý Peregrín, 17. stor., olej na plátne, Cantore Galleria Antiquaria, Modena
Giacomo Zampa, Svätý Peregrín, 17. stor., olej na plátne, Cantore Galleria Antiquaria, Modena
Biografické údaje
Narodenieokolo 1260
Úmrtie1. máj 1345
Uctievanie
Blahorečenie1609 (Pavol V.)
Svätorečenie27. december 1726 (Benedikt XIII.)
Atribútykríž, noha s rakovinovým vredom
Patronátrodičiek, kočišov, pomocník proti rakovine, reumatizmu, dne, moru, Forlì
Cirkevrímskokatolícka cirkev
Sviatok1. máj
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPeregrín Laziosi
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Peregrín Laziosi (tiež Peregrín z Forlì) (lat. Peregrinus, tal. Pellegrino) (* okolo 1260, Forlì – † 1. máj 1345, Forlì) bol taliansky rehoľník, kňaz a neskorší svätec. Bol príslušníkom rehole servitov.

Narodil sa v meste Forlì (na juhovýchode dnešného regiónu Emilia-Romagna) v aristokratickej rodine. V mladosti vyrastal ako mladý šľachtic a nič nenasvedčovalo jeho neskorší zasvätený život. Mesto bolo v čase Peregrínovho narodenia súčasťou Pápežského štátu a o jeho príbuzných bolo známe, že sa politicky angažovali v protipápežskej strane ghibelinov. Obyvatelia mesta boli názorovo rozdelení na dva tábory (občiansky a šľachtický) a často tu prepukali vášne a konflikty medzi oboma stranami. Ako sprostredkovateľ mieru tu bol vyslaný generálny predstaviteľ servitov, neskorší svätec Filippo Benizi, ktorého v návale emócií Peregrín napadol. Tento incident sa stal zlomovým momentom v ďalšom Peregrínovom živote.

Plný pokánia a pokory požiadal v roku 1292 prijatie do noviciátu v Siene. Z celého srdca sa pustil do služby Bohu a najbiednejším ľuďom. Okolo roku 1295 sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal duchovným správcom. Jeho prianie, aby tam kde je to možné rozdávať sa druhým, vykonával s neúnavnou láskou k trpiaciom. Stal sa veľmi populárnym a jeho kázne získavali mnoho stúpencov.

Vo veku šesťdesiat rokov sa mu na nohe objavil rýchlo postupujúci rakovinový nádor, ktorý onedlho napadol aj kosti. Lekári videli jediné riešenie v amputácii postihnutej končatiny. V noci pred zákrokom sa v nemocnici pred obrazom s ukrižovaným Ježišom modlil až od vyčerpania zaspal. Na druhý deň mal nohu úplne zdravú. Správa o zázračnom vyliečení sa rýchlo rozšírila po meste a ešte znásobila dôveru ľudí k Peregrínovi. Mnohí ho začali uctievať, no on ostal verný svojmu jednoduchému životu.

O nasledujúcich dvadsať rokov zomrel. Pri jeho hrobe, navštevovanom početnými zástupmi ľudí, dochádzalo k viacerým zázrakom. Dnes sa miesto uloženia ostatkov tohto svätca nachádza v jemu zasvätenej bazilike v Peregrínovom rodnom meste.

Už zo 14. storočia pochádza jeho životopis (písaný po latinsky), ktorý vypracoval jeho rehoľný spolubrat. Text životopisu, doplnený viacerými legendami z Peregrínovho života, v roku 1483 spopularizoval taliansky humanista Nicolò Borghese (1432 – 1500), učenec a politik zo Sieny.

Iné projekty

Zdroje