Petržalský okrášľovací spolok
Petržalský okrášľovací spolok (POS) je občianske združenie, ktoré založili aktívni ľudia z Petržalky, ktorým záleží na Petržalke. Najskôr fungoval ako neformálne združenie a 1. apríla 2011 bol zaregistrovaný ako skutočné občianske združenie.
Zakladajúcimi členmi sú Ernest Huska, Ladislav Snopko, Iveta Plšeková, Michal Novota, Michal Radosa, Rastislav Pavlík, Michal Belohorec, Ľuboš Plšek a Peter Guttman. Predsedníčkou spolku je MUDr. Iveta Plšeková a podpredsedom Ernest Huska. Počas nasledujúcich 6 rokov sa členmi spolku stali ďalší Petržalčania.
Spolok sa venuje objavovaniu, uchovávaniu a propagácii histórie Petržalky a jej okolia. Venuje sa aj ochrane životného prostredia, pomoci tým, ktorí sú v núdzi, organizuje výstavy,kultúrne a vzdelávacie podujatia, má vlastnú stránku Petržalčan.
Aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2006 organizuje spolok Spomienkové stretnutie vždy 1. novembra na cintoríne z 1. svetovej vojne v Petržalke Kopčanoch. V duchu ľudskosti, tolerancie a úcty, tak ako to počas 1. Československej republiky robila vždy miestna vojenská posádka (1919-1938). Po vojne sa cintorín dostal do pásma železnej opony a verejnosť ho nemohla navštevovať.[1][2]
Po roku 1989 cintorín chátral. Zopár nadšencov sa tu stretávalo a 1. novembra vykonávalo spomienkové stretnutie na počesť tu pochovaných vojakov. Medzi nimi aj budúci zakladatelia Petržalského okrášľovacieho spolku. A tak vznikla tradícia, v ktorej spolok pokračuje podnes. Vďaka tomu vyčlenilo mesto na rekonštrukciu cintorína peniaze a dnes patrí medzi najkrajšie v Bratislave.[3]
V marci 2013 požiadal Petržalský okrášľovací spolok magistrát o súhlas s vykopaním protitankovej steny z obdobia 2. svetovej vojny v Petržalke. Na vlastné náklady protitankovú stenu nie len vykopali, ale aj vykonali archeologický prieskum a miesto označili informačnou tabuľou. Táto vojenská pamiatka sa nachádza neďaleko polikliniky na Strečnianskej ulici. Jej súradnice sú 48°6'20.088"N, 17°6'27.108"E.
Pôvod protitankovej steny siaha do obdobia rokov 1944 – 1945, kedy obdobné objekty boli súčasťou nemeckých príprav na obranu Bratislavy. Svedčí o tom aj to, že stena je stavaná narýchlo, že nie je z pevnostného betónu, má vysoký obsah riečneho štrku a nie sú odstránené viazacie drôty po šalovaní. V betónovej stene je osadená pravdepodobne ruská koristná strieľňa z tzv. Molotovovej línie.[4]
Členovia spolku sa dlhodobo usilujú o vytvorenie Centrálneho parku v Petržalke pozdĺž Chorvátskeho ramena.
Od roku 2010 sa spolok angažoval za ochranu Sadu Janka Kráľa proti výstavbe v jeho okolí. Najmä proti stavbe BAJO.
30. októbra 2013 osadil Petržalský okrášľovací spolok informačné tabule k Protinapoleonskemu valu v Sade Janka Kráľa, aby upozornil na túto málo známu Národnú kultúrnu pamiatku z roku 1809, kedy Bratislavu ostreľovali napoleónske vojská. Informačné tabule sú na dvoch miestach s textom v slovenčine, angličtine, nemčine i maďarčine.[5]
8. novembra 2013 sa mohli Bratislavčania rozlúčiť so Starým mostom pred jeho uzavretím a rekonštrukciou. Spolok zorganizoval verejnú rozlúčku, na ktorej nechýbali ľudia v historických kostýmoch, ktorí pripomenuli históriu najstaršieho bratislavského pevného mosta cez Dunaj, hudba, občerstvenie a výstava fotografií Starého mosta. Večer sa ľudia spojili v reťaz a pomocou lampiónov a lampášov vytvorili reťaz od Petržalky až do Starého Mesta.[6][7][8]
Pri príležitosti 95. výročia pripojenia Petržalky k Bratislave osadil spolok pamätnú tabuľu na túto udalosť na nákupnom dome TPD v Petržalke na Farského 26. (15. august 2014).
V roku 2016 spoluorganizovali členovia spolku petíciu za obnovenie LIDO - mestskej pláže - občiansky návrh. Na jej základe mestské zastupiteľstvo poverilo primátora krokmi k vytvoreniu mestskej pláže LIDO. A v roku 2017 žiadal spolok Bratislavský samosprávny kraj o zrekonštruovanie Vodnej veže pri divadle Aréna.
Ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Petržalský okrášľovací spolok sa tiež podieľa na:
- akcia Mobilizácia pri Bunkri BS 4 v Petržalke
- vychádzky po zaujímavých miestach Petržalky
- výstava Zabudnutá história Engerau (príbeh petržalského koncentračného tábora)
- protestoval proti výstavbe betonárky pri Sovom lese
- protestoval proti zámene pozemkov v prospech J&T v Petržalke
V máji 2014 zorganizoval spolok zbierku materiálnej pomoci pre obyvateľov povodňou postihnutých obcí v Srbsku. Taktiež organizuje občasné zbierky pre zvieratá v útulkoch. Príležitostne vydáva Kalendár s historickými fotkami Petržalky.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Súradnice: 48°07′42″S 17°07′26″V / 48,128408°S 17,123989°V