Petronius Maximus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Petronius Maximus, celým menom Flavius Petronius Anicius Maximus bol rímsky cisár Západorímskej ríše v dobe od 17. marca do 31. mája roku 455. Za jeho vlády bol Rím vyplienený Vandalmi.

Solidus cisára Petronia Maxima.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Petronius Maximus pochádzal zo starobylej rímskej rodiny plebejského pôvodu, Aniciovcov, ktorého pôvod siaha až do 4. stor. pred Kr. Jeho starý otec, Sextus Claudius Petronius Probus bol významným politikom a generálom. Petronius Maximus slúžil ako prefekt mesta Rím, neskôr ako konzul a pretoriánsky prefekt pre Itáliu.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Petronius Maximus bol rivalom slávneho generála Flavia Aetia a je možné, že práve Maximus presvedčil cisára Valentiniana III. aby Aetia zavraždil. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, ktorý stál o rok neskôr za zavraždením cisára Valentiniana, ktorý mal znásilniť jeho ženu. Po Valentinianovej smrti nastúpil na trón Maximus, ale svojim počínaním zapríčinil dobytie Ríma Vandalmi. Petronius Maximus si za ženu zobral vdovu po Valentinianovi, Liciniu Eudoxiu a zároveň oženil svojho syna s Eudoxiou, dcérou Licinie Eudoxie, ktorá však bola zasnúbená s Hunerichom, synom Geisericha, kráľa Vandalov. Geiserich sa urazil, že rímsky cisár takto zrušil už naplánovanú svadbu a tak sa Vandali vylodili v Ríme, ktorý celý vydrancovali a s obrovským bohatstvom sa vrátili do Afriky. Počas vandalského útoku bol Petronius Maximus pri pokuse o útek ukameňovaný rozhorčeným davom.


Petronius Maximus
Vladárske tituly
Predchodca
Valentinianus III.
cisár
17.3. 455 – 31.5. 455
Nástupca
Avitus

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petroniusz Maksymus na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).