Rímsky cisár (staroveký Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rímsky cisár (lat. Caesar) bol samovládca v Rímskej ríši.

Prvým cisárom bol Octavianus Augustus, ktorý vystupoval ako princeps, t. j. predstieral trvanie republikánskej ústavy, hoci roku 31 pr. Kr. sa zmocnil vlády.

Caesar[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek populárnym názorom nebol Július Cézar nikdy cisárom (princeps), hoci ho v roku 45 pred Kr. vymenovali (nie ako prvého Rimana) za doživotného rímskeho diktátora a historici ho za cisára považovali. Na druhej strane však sa meno Caesar stalo priezviskom prvej dynastie a efektívne sa s ním narábalo ako s titulom, čo bola prax, v ktorej sa pokračovalo počas celého cisárstva. Podobne aj Suetonius napísal Dvanástich Cézarov (vrátane Flaviánovcov), takže istá kontinuita sa očividne pociťovala.

Spôsoby nadobudnutia titulu cisára v Rímskej ríši:

Principát a dominát[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične rozlišujeme dve fázy rímskeho cisárstva:

  • Principát sa vyznačoval nahromadením republikánskych úradov (najmä tribunátu ľudu a vojenskej moci) v rukách jednej osoby.
  • Dominát: Správne reformy Diokleciánove a Konštantína I. (zač. 4. stor.) premenili ríšu na cisársku absolútnu monarchiu (dominát). Cisára označovali 'dominus' (Veličenstvo) a jeho vôľa sa stala jediným zdrojom všetkého práva pre celú ríšu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]