Flaviovská dynastia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flaviovci zobrazení na obraze Titov triumf od Sira Lawrenca Alma-Tademu
Flaviovci zobrazení na obraze Titov triumf od Sira Lawrenca Alma-Tademu

Flaviovská dynastia alebo Flaviovci bola rímska cisárska dynastia, ktorá vládla Rímskej ríši v rokoch 6996. Prvý flaviovský cisár Vespasián sa dostal na trón po občianskej vojne v roku 69, známeho tiež ako rok štyroch cisárov.

Po krátkej vláde Galbu a Otha sa v polovici roku 69 stal cisárom Vitellius. Jeho nárok na trón bol však spochybnený rímskymi légiami rozmiestnenými vo východných provinciách, ktoré za cisára vyhlásili svojho veliteľa Vespasiána. Z druhej bitky pri Bedriacu vzišli víťazne vojska Flaviovcov a 20. decembra vstúpili do Ríma. Nasledujúci deň zvolil rímsky senát Vespasiána za cisára (v jeho neprítomnosti) a začala sa éra Flaviovskej dynastie. Napriek tomu, že vládli len 27 rokov, v ríši sa počas ich vlády udialo niekoľko významných historických, hospodárskych a vojenských udalostí.

Flaviovci[upraviť | upraviť zdroj]

Flaviovci zobrazení na zlatých aureoch. Zhora: Vespasián, Titus, Domicián

Vespasián[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Vespasián

Prvý rok svojej vlády strávil v Egypte – v Ríme ho zastupoval Mucianus podporovaný jeho synom Domiciánom. Po príchode do Ríma v roku 70 začal upevňovať svoju moc a propagovať Flaviovskú dynastiu. Známy je najmä svojimi hospodárskymi reformami a vojenskými ťaženiami zo 70. rokov, z ktorých najdôležitejšia bola prvá židovsko-rímska vojna. Vojna skončila zničením mesta Jeruzalem jeho synom Titom. Vespasián ďalej potlačil povstania v Egypte, Galii a Germánií a pomohol obnoviť vojnou zničený Rím, v ktorom nechal postaviť Flaviovský amfiteáter, známejší ako Koloseum.[1] Zomrel 23. júna 79 na horúčku.[2] Na tróne ho nahradil jeho najstarší syn Titus. V tom čase žijúci historici Tacitus, Suetonius a ďalší, chválili jeho vládu, zatiaľ čo odsudzovali predošlých cisárov.[3]

Titus[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Titus

Titus patril v rímskych dejinách k jedným z najobľúbenejších panovníkov a aj napriek počiatočným obavám bol historikmi považovaný za dobrého cisára, rovnako ako jeho otec.[4] Známym sa stal výstavbou Ríma, dokončením Kolosea a svojou štedrosťou voči katastrofami postihnutým mestám, ktoré v roku 79 zasiahol výbuch sopky Vezuv a Rímu, ktorý v roku 80 zasiahol ničivý požiar.[5] Titus pokračoval v práci svojho otca a ďalej propagoval meno svojho rodu. Na otcovu počesť ho nechal zbožštiť a v Ríme dal postaviť Vespasiánov chrám, ktorý bol dokončený jeho bratom Domiciánom.[6] Po dvoch rokoch vlády zomrel nečakane 13. septembra 81 na horúčku a rímskym senátom bol zbožštený.[7]

Domicián[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Domicián

Domicián bol vyhlásený za cisára prétoriánskou gardou deň po smrti svojho brata Tita. Nastolil vládu tyranie, ktorá trvala 15 rokov – najdlhšie vládne obdobie od čias Tiberia. Ekonomiku ríše posilnil revalváciou rímskej meny,[8] rozšíril hraničné opevnenia[9] a začal s rozsiahlou obnovou zničeného mesta Rím.[10] 18. septembra 96 bol zavraždený súdnymi úradníkmi, čím sa skončila vláda Flaviovskej dynastie. Na tróne ho nahradil jeho priateľ a poradca Marcus Nerva, ktorý založil dynastiu adoptovaných cisárov. Jeho pamiatka bola odsúdená k zabudnutiu rímskym senátom, s ktorým mal zlé vzťahy počas celej jeho vlády. Tacitus, Plínius Mladší a Suetonius ho v svojich knihách, vydaných po jeho smrti, opísali ako krutého a paranoidného despotu. Moderné dejiny však toto vykreslenie Domiciána odmietli a charakterizovali ho ako bezohľadného, ale zato efektívneho autokrata, ktorého kultúrny, hospodársky aj politický program poslúžil ako základ pre pokojný principát v 2. storočí.[11]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Suetonius, Vespasianus, 9
  2. Suetonius, Vespasianus, 24
  3. The Classical Journal, s. 267–269
  4. Suetonius, Titus, 1
  5. Cassius Dio, 22–24
  6. Suetonius, Domitian, 5
  7. Suetonius, Domitian, 2
  8. Jones, Brian W. 1992, s. 73–75
  9. Jones, Brian W. 1992, s. 127–144
  10. Jones, Brian W. 1992, s. 79–88
  11. Jones, Brian W. 1992, s. 196–198

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flavian dynasty na anglickej Wikipédii.