Pevnosť v ťahu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pevnosť v ťahu alebo konečná pevnosť je za daných podmienok najväčšie možné napätie v materiáli pri naťahovaní, ktorému materiál ako celok odoláva bez toho aby sa porušil.

Pevnosť v ťahu je opakom pevnosti v tlaku. Hodnoty týchto dvoch veličín môžu byť výrazne odlišné. Experimentálne údaje poukazujú na to, že pri horninách je pevnosť v ťahu 30x nižšia ako pevnosť v tlaku.[1]

Hodnoty pevnosti v ťahu:

Materiál Pevnosť v ťahu v
N/mm2
hliník
45[2]
titán 235[3]
horčík 116[4]
nikel 370[5]
chróm 370[5]
meď 200[5]
oceľ St52 520
uhlíkové nanorúrky 63 000[6][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JAROŠ, Josef, VACHTL, Josef. Strukturní geologie. 1. vyd. Praha: Academia, 1992. 437 s. ISBN 80-200-0134-4
  2. Askeland: Materialwissenschaften: Grundlagen - Übungen - Lösungen. Spektrum Akademischer Verlag, 2010.
  3. Leyens: Titan und Titanlegierungen.
  4. Prof. C. Leyens: Skript Eisen- und Nichteisenmetalle, TU Dresden.
  5. a b c Dr. Freudenberger: Skript Nichteisenmetalle, TU Bergakademie Freiberg.
  6. Yu, Min-Feng (2000): "Tensile Loading of Ropes of Single Wall Carbon Nanotubes and their Mechanical Properties".
  7. Yu, Min-Feng (2000): "Strength and Breaking Mechanism of Multiwalled Carbon Nanotubes Under Tensile Load".

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]