Preskočiť na obsah

Pevnosť (materiál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pevnosť je schopnosť materiálu odolať vonkajšej alebo vnútornej sile bez toho, aby bol porušený. Rozlišuje sa:

Udávanie pevnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Na udanie pevnosti sa používa viacero údajov:

  1. Medza proporcionality – je najväčšia sila, ktorou je možné materiál namáhať tak, aby bola závislosť napätia a pomernej deformácie lineárna – platí Hookov zákon.
  2. Medza pružnosti (elasticity) – najväčšia sila, ktorou je možné materiál namáhať tak, aby sa po konci namáhania vrátil do pôvodného stavu. Určuje hranicu medzi elastickou a plastickou deformáciou. Vzťah medzi silou a natiahnutím je už nelineárny ale s nelinearitou menšou ako 0,2 %.
  3. Medza klzu – alebo aj medza prieťažnosti (pri zaťažení ťahom) a medza stlačiteľnosti (pri zaťažení tlakom) je zaťaženie, pri ktorom sa materiál začne nevratne (plasticky) deformovať, aj keď prestane pôsobiť záťaž, nenadobudne materiál pôvodnú dĺžku.
  4. Medza pevnosti – maximálne zaťaženie vedúce k porušeniu materiálu.

Medza klzu a medza pevnosti sa udávajú v technických tabuľkách a slúžia na výpočet pevnosti súčiastok a konštrukcií. Všetky sa udávajú v pascaloch, [Pa]alebo v [MPa], napr. bežná oceľ má pevnosť 150 až 450 MPa.

Číselné vyjadrenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Napríklad pre medzu pevnosti Rm:

  • Rm – medza pevnosti [MPa]
  • F – sila zaťažujúca vzorku [N]
  • A – prierez vzorky pred skúškou [mm2]

Pre ostatné medze platia obdobné vzťahy.

Príklad:

Oceľový profil s prierezom 10 mm × 100 mm (1 000 mm²) z ocele s medzou pevnosti 150 MPa (nízkouhlíková oceľ) sa roztrhne pri rovnomernej sile (bez zátrhov) 150 kN (zodpovedá 15 t).

Technické využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pevnosť v ohybe a skrute sú úmerné pevnosti v ťahu.

Pri konštrukciách sa za nominálnu záťaž berie (ak je to možné) medza proporcionality. Ľahko sa počíta a zaručuje dlhodobú výdrž pri nominálnych podmienkach. Bohužiaľ môže viesť občas k nežiaducemu predimenzovaniu konštrukcií – potom sa konštrukcia navrhuje komplikovanejšími výpočtami, v extrémoch dokonca experimentálne.

Medza klzu (aj medza pevnosti) sa používa hlavne pri lisovaní. Krehké materiály (napr. liatina) medzu klzu nemajú.

Vlastné (zvyškové) napätia

[upraviť | upraviť zdroj]

V materiáli môžu existovať ešte zvyškové napätia, ktoré existujú aj bez pôsobenia vonkajšej sily. Znižujú celkovú pevnosť materiálu preto sa väčšinou odstraňujú. To sa dá pri oceli napr. popúšťaním.

Príklady materiálov

[upraviť | upraviť zdroj]