Planckov náboj

Vo fyzike, Planckov náboj, označovaný $q_{P}$ je množstvo elektrického náboja definovaného len pomocou základných konštánt. Ide o jednotku náboja v systéme jednotiek známom ako Planckove jednotky. Planckov náboj je definovaný ako

$q_{P}={\sqrt {4\pi \epsilon _{0}\hbar c}}={\sqrt {2ch\epsilon _{0}}}={\frac {e}{\sqrt {\alpha }}}$

kde :

$c\$ je rýchlosť svetla vo vákuu,

$h\$ je Planckova konštanta,

$\hbar \equiv {\frac {h}{2\pi }}\$ je redukovaná Planckova konštanta, resp. Diracova konštanta,

$\epsilon _{0}\$ je permitivita vákua

$e\$ je elementárny náboj

$\alpha \$ = (137,03599911)⁻¹ je konštanta jemnej štruktúry.

Niektoré sústavy jednotiek (ako napríklad Gaussovský systém jednotiek) sú definované tak, že $4\pi \epsilon _{0}=1$, čo dáva $q_{P}$ jednoduchú formu:

$q_{P}={\sqrt {\hbar c}}$

Hodnota Planckovho náboja v jednotkách SI

$q_{P}\$ = 1,8755459 × 10 ⁻¹⁸ C.

Planckov náboj je približne 11,706-násobne väčší než elementárny náboj elektrónu.