Platónova teória ideí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Teória ideí je jadrom Platónovho učenia, ktoré sa utvorilo ako syntéza hérakleitovského a prótagorovského názoru o premenlivosti zmyslového sveta, učenia eleatov o nemennom súcne, sokratovského hľadania pojmov, pytagorovskej náuky o číslach ako podstatách vecí a orficko-pytagorovskej predstavy o nesmrteľnosti duše a o onom svete.

Teória o Idei - človek je pripútaný v oblasti zmyslového poznania, lebo to čo vidí považuje za bytie a preto ho treba z toho klamu vyslobodiť. Platón túto cestu prirovnáva k podobenstvu o jaskyni, kde sa prechádza od zmyslového k filozofickému poznaniu. V jaskyni sú pripútaní ľudia, ktorí vnímajú iba tmu, vzadu za nimi horí oheň, medzi väzňami a ohňom vedie cesta, po ktorej sa pohybujú ľudia s predmetmi. Ľudia vidia iba tiene, o ktorých si myslia, že je to pravá skutočnosť. Po oslobodení z pút majú pocit, že sú to len preludy a odrazy toho skutočného.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.