Pokožka (anatómia)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pokožka alebo epiderma (najmä na tvári človeka aj pleť[1]; lat. epidermis) je horná vrstva kože. Je to epitel.
U bezstavovcov a nemertínov koža pozostáva len z pokožky. U bezstavovcov okrem štetinatoústiek je pokožka jednovrstvová, inak (teda aj u človeka) je viacvrstvová.
Pokožka človeka[upraviť | upraviť zdroj]
Pokožka je ektodermového pôvodu a vytvára smerom k povrchu zrohovatenú vrstvu. Spodná vrstva naliehajúca na bazálnu membránu je tvorená kmeňovými bunkami, ktoré zabezpečujú doplňovanie zrohovatenej vrstvy po jej opotrebovaní a regeneráciu pri poranení. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou keratín.
Stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Epidermu tvorí vrstevnatý dlaždicový epitel. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu (lat. stratum germinativum) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu (lat. stratum corneum).
Rohovitá vrstva[upraviť | upraviť zdroj]
Najvrchnejšia vrstva kože sa skladá z niekoľkých vrstiev zrohovatených plochých bezjadrových buniek, ktoré sa sústavne opotrebúvajú a odlupujú.
Zárodková vrstva[upraviť | upraviť zdroj]
Táto sa histologicky ďalej skladá z viacerých vrstiev. Najspodnejšia základná/regeneračná vrstva (lat. stratum basale) je tvorená cylindrickými bunkami, nasadá priamo na zamšu a sleduje jej nerovnosti. Na bazálnu vrstvu nasadá tŕnitá/spinocelulárna vrstva (lat. stratum spinosum). Tú tvorí niekoľko vrstiev polyedrických buniek a vyrovnáva nerovnosti na väčšine tela, ktoré sú spôsobené papilami zamše. Ďalšiu vrstvu, zrnitú/granulačnú vrstvu (lat. stratum granulosum), tvoria sploštené bunky s degenerovanými jadrami. Lesklú/svetlo lámajúcu vrstvu (lat. stratum lucidum) tvoria celkom ploché bunky, ktoré na seba tesne nasadajú a silno lámu svetlo.
Pokožka nie je všade rovnako hrubá. Na stupajách nôh a na dlaniach je vrstva hrubá (preto u tmavo pigmentovaných ľudí je táto časť svetlejšia), na iných častiach tela je relatívne tenká. Pokožka neobsahuje krvné kapiláry.
Farba kože[upraviť | upraviť zdroj]
Farbu kože podmieňuje pigment (melanín, hemoglobín a jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanín vytvárajú špecializované bunky bazálnej vrstvy pokožky - melanocyty, ktoré svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch a ich výbežkoch sú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovanych skupín. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Udáva sa, že v koži černocha je len cca. 1g pigmentu. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny tyrozín účinkom enzýmu tyrozinázy, ktorý sa aktivizuje ultrafialovým žiarením.