Podhalie
Podhalie (poľ. Podhale) je skôr kultúrny ako geografický región na juhu Poľska, ležiaci pod severnými svahmi Vysokých Tatier, na hornom toku rieky Dunajec. Centrom regiónu je mesto Nowy Targ. Podhalie patrí do väčšieho historicko-geografického regiónu Malopoľsko.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Podhalie sa rozprestiera od severných úbočí Vysokých Tatier na juhu až po pohorie (a zároveň národný park) Gorce na severe (najvyšší vrch Turbacz, 1 310 m n. m.). Na východe je hranicou rieka Bialka, ktorá oddeľuje Podhalie od Spiša, na západe siaha Podhalie k slovenskej Orave. Podhalie teda susedí na slovenskej strane s Oravou, Liptovom a Spišom. Južná časť regiónu sa nazýva aj ako "Skalné Podhalie"; patria do neho obce Brzegi, Tatranská Bukovina, Kościelisko, Murzasichle, Poronin, Szaflary, Witów, Zakopané.
Názov regiónu pochádza z lokálneho pomenovania horských lúk na svahoch Tatier ako „haly“. Význam pomenovania Podhalie by sme teda mohli prekladať ako „pod horskými lúkami“.
Región bol osídlený v 12. a 13. storočí najmä prisťahovalcami z Malopoľska a od 14. do 17. storočia bol doosídľovaný príslušníkmi tzv. valašskej kolonizácie.
Región je známy najmä svojráznou ľudovou kultúrnou, ktorá bola v poľskej kultúre do veľkej miery skúmaná a literárne spropagovaná v období romantizmu.
Nachádza sa tu populárne rekreačné stredisko Zakopané, ktoré ponúka možnosť turistiky a lyžiarskych aktivít.
Obce ležiace v regióne Podhalie
[upraviť | upraviť zdroj](ide o administratívne jednotky, poľsky gmina)
- Bialy Dunajec
- Bukowina Tatrzańska (časť, zbytok na Spiši)
- Czarny Dunajec
- Czorsztyn
- Kościelisko
- Nowy Targ
- gmina Nowy Targ (časť, zbytok na Spiši)
- Poronin
- Raba Wyzna
- Szaflary
- Spytkowice
- Zakopane
Najväčšie lokality: Nowy Targ (historické centrum Podhalia), Czarny Dunajec, Ludźmierz, Zakopane, Biały Dunajec, Szaflary, Białka Tatrzańska, Bukowina Tatrzańska, Poronin, Chochołów, Witów, Gronków a ďalšie.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- RADWAŃSKA-PARYSKA, Zofia - PARYSKI, Witold Henryk: Encyklopedia Tatrzańska. Warszawa : Sport i Turystika, 1973, s. 386.