Polesská štátna radiačno-ekologická rezervácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa oblasti

Polesská štátna radiačno-ekologická rezervácia (biel. Палескі дзяржаўны радыяцыйна-экалагічны запаведнік) je prírodná rezervácia v Bielorusku, zriadená na území ktoré bolo najviac zasiahnuté rádioaktívnym spadom z jadrovej elektrárne Černobyľ po jej havárii. Rezervácia susedí s ukrajinskou zónou, ktorá bola vytvorená z rovnakého dôvodu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dva roky po černobyľskej havárii bola bieloruská časť černobyľskej zóny rozšírená o ďalšie, vysoko kontaminované územie. V Bielorusku následne vznikla uzavretá prírodná rezervácia o rozlohe 1 313 km². Rezervácia bola založená 18. augusta 1988 a jej oficiálny názov znie Polesská štátná radiačno-ekologická rezervácia (PSRER). Vykonávajú sa v nej rôzne opatrenia, aby sa minimalizoval prenos rádioaktívnych látok mimo rezerváciu a tiež tu prebieha výskum a štúdium ionizujúceho žiarenia a jeho vplyv na faunu a flóru. V roku 1993 bola rozšírená o ďalších 849 km² na celkových 2 150 km², po čom sa stala najväčším bieloruským územím chrániacim prírodu a jednou z najväčších rezervácií v celej Európe.

Vznik rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácia vznikla v najviac postihnutých oblastiach pri obciach Brahin, Naroŭlja a Chojniki v Homeľskej oblasti. Pred haváriou tu bývalo viac ako 22 tisíc obyvateľov v 96 obciach. Správa PSRER sa nachádza v meste Chojniki, zamestnáva viac ako 700 ľudí a ročné náklady na správu sa pohybujú okolo 4 miliónov dolárov (2,95 miliónov eur).

Hlavné ciele[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom PSRER je chrániť verejnosť pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia zamoreného priestoru. Zamestnanci, vedci a biológovia majú preto za cieľ vykonávať na území rezervácie tieto hlavné činnosti:

  • realizovať opatrenia, ktoré majú zabrániť prenosu rádionuklidov do okolitých oblastí mimo územia PSRER;
  • monitorovať radiačnú situáciu v životnom prostredí (vzduch, voda, pôda, rastliny a živočíchy);
  • vykonávať rádiobiologický výskum a vývoj účinných dekontaminačných technológií pre pôdu kontaminovanú rádionuklidmi;
  • ochrana proti nepovolanému vniknutiu do PSRER a požiarna ochrana;
  • zalesňovať pôdu, aby sa zabránilo vzdušným a vodným eróziám.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Uzavretá rezervácia je pod stálym dohľadom vedcov a biológov. Ľudský zásah je minimálny a prebiehajú tu iba najnutnejšie práce spojené s ochranou lesov pred škodcami a požiarmi. Od svojho založenia vzniklo v rezervácií približne 5 000 ha nových lesov, ktoré boli vysadené mladými dubmi, borovicami a pod. Svojou uzavrenosťou a obmedzeným prístupom ľudí sa stala rezervácia domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov fauny a flóry.

Správa PSRER uvádza, že tu žije približne 7 druhov plazov, 11 druhov obojživelníkov, 46 druhov cicavcov, 213 druhov vtákov a 25 druhov rýb. Z tohto celkového množstva je viac ako 70 druhov vzácnych a sú uvedené v bieloruskej, alebo svetovej červenej knihe ohrozených druhov a sú teda chránené medzinárodnými dohodami. Vyskytujú sa tu napríklad medvede, líšky, jazveci, kone Przewalského, slimáky, bizóni, bociany čierne, korytnačky bahenné, orly skalné a tiež orly morské. Je tu tiež zaznamenaných cez 1 250 druhov rastlín, z ktorých 18 je vzácnych.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poleská státní radiačně-ekologická rezervace na českej Wikipédii.