Polypoites (syn Peirithoa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polypoites alebo Polypoités (starogr. Πολυποίτης - Polypoites/iný prepis: Polypoités, lat. Polypoetes) je v gréckej mytológii syn lapithského kráľa Peirithoa a jeho manželky Hippodameie (alebo Deidameie),[1] bol posledný kráľ Lapithov.[2]

Polypoites sa narodil v svadobný deň svojich rodičov Peirithoa a Hippodameie. Na tejto svadbe sa tiež rozpútala bitka vyvolaná divokými Kentaurami, v ktorej boli Kentauri Lapithmi za pomoci gréckych hrdinov takmer všetci pobití. Čoskoro po svadbe Peirithoos ovdovel a odišiel s Théseom, ktorý bol v tom čase taktiež vdovcom, hľadať si novú manželku. Obaja však zatúžili po tej istej žene, krásnej Helene, ktorú následne uniesli.[3] Keďže sa nechceli o ňu pohádať, dohodli sa na tom, že si o ňu hodia žreb a ten kto ju dostane, pomôže druhému zaobstarať si manželku podľa želania.[4] Peirithoos si však nanešťastie vybral Persefonu, manželku boha podsvetia Háda a to sa im stalo osudným. Za túto trúfalosť boli Hádom odsúdení na večnú nehybnosť. Kým Thésea neskôr oslobodil hrdina Herakles, Peirithoos tam ostal naveky.[5][6]

Keď Polypoites dospel, bola krásna Helena, už manželka spartského kráľa Menelaa, opäť unesená, tentoraz trójskym princom Paridom. Polypoites a jeho priateľ Leonteus, syn Koróna, boli potom Achájcami tiež vyzvaní k účasti na vojenskej výprave proti Tróji. Výzvu prijali a pod ich velením prišlo k brehom Tróje vojsko na 40-tich lodiach[1] (podľa antického autora Hygina priviedol Polypoites 20 lodí a Leonteus 19 lodí)[7]. Polypoites sa následne v bojoch vyznamenal[8][9] a v závere vojny nechýbal ani medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a dobyli ju.[10]

Homér v epose Iliada tiež uvádza, že Polypoites bol víťazom v hode guľou na pohrebných hrách na počesť nebohého Patrokla.[11] Po dobytí Tróje, Polypoites a Leonteus sprevádzali veštca Kalchanta do Kolofónu, kde Kalchas zomrel a bol pochovaný.[12]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Homér, Iliada, 2,738-748.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 267.
  3. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,2.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,3.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,63,4.
  6. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 360-361.
  7. Hyginus, Fabulae 97.
  8. Homér, Iliada, 12,108-153.
  9. Homér, Iliada, 6,29-37.
  10. Quintus, Posthomerica 12,337-360.
  11. Homér, Iliada, 23,836-850.
  12. Apollodoros, Epitome, E,6,2.