Ponuka (ekonómia)

Ponuka predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden predávajúci (individuálna ponuka, y) alebo skupina predávajúcich, spravidla na celom trhu (trhová ponuka, čiastková ponuka, Y), ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu (p) tohto tovaru za dané časové obdobie. Vyjadruje komplexný pohľad na množstvo statku, ktoré by predávajúci predal/-li za určitú cenu. Ex-ante znamená vopred, čiže ide o úmysel predať a nesmie sa zamieňať s tým, čo už bolo predané (ex post).

Konkrétna ponuka je výsledkom výpočtu maximalizácie zisku predávajúceho, ktorý nezávisí len od ceny predaného statku, ale aj (ale len spravidla, lebo zisk je vzhľadom na rôznosť typov predávajúcich dosť rozličný) od nákladov (t. j. cien a množstiev vstupov) a výrobnej technológie predávajúceho (t. j. jeho produkčnej funkcie).

Funkcia ponuky (jej jednorozmerný graf sa nazýva krivka ponuky) je (nejaká) funkcia y – p resp. Y – p, čiže všeobecná závislosť medzi ponukou a cenou. Funkcia je spravidla rastúca (nárast ponuky s rastúcou cenou) – tzv. zákon rastúcej ponuky. Funkcia teda vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného statku ochotní vyrobiť a predať. Inverzná funkcia ponuky (jej jednorozmerný graf sa nazýva inverzná krivka ponuky), často nesprávne nazývaná len funkcia ponuky, je funkcia p – y resp. p – Y, čiže „opačne zobrazená“ funkcia ponuky.

Agregátna/Celková ponuka v mikroekonómii, skrátene často nazývaná ponuka, je súčet trhových ponúk všetkých statkov na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci predávajúci ochotní a schopní predať za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj funkcia agregátnej ponuky a jej krivka a inverzná funkcia agregátnej ponuky a jej krivka.

Existuje však aj agregátna/celková ponuka, skrátene často nazývaná ponuka, jednak v makroekonómii a jednak v národnom účtovníctve, ktorá je (trocha) inak definovaná a určovaná.

Pozri aj: zákon klesajúceho dopytu a rastúcej ponuky

Príčiny posunu krivky ponuky

Jedna z príčin posunu krivky ponuky je zmena výrobných faktorov. Zvýšením ceny vstupov (výrobných nákladov), sa výroba „zdražuje“. Ponuka sa zníži, lebo výrobcovia nemajú záujem vyrábať rovnaké množstvo tovaru (výstupov) s menším ziskom. Na grafe krivky ponuky sa tento pokles odrazí jej posunutím doľava (k osi y). Analogicky znížením ceny vstupov (výrobných nákladov) výroba „zlacnie“. Ponuka sa zvýši, výrobcom sa oplatí vyrábať rovnaké množstvo tovaru (výstupov) s väčším ziskom. Krivka ponuky sa na grafe posunie smerom doprava (od osi y).

Odhady a očakávania hrajú tiež veľkú roľu. Ak sa napr. očakáva, že cena pšenice sa o mesiac zvýši, poľnohospodári obmedzia súčasnú ponuku pšenice a na trh ju dodajú až po cenovej zmene. Tým cenovú zmenu urýchlia.

Inovácie a nové technológie, vedú tiež k zmenám krivky ponuky. Zvýšením produktivity práce sa znížia náklady. Keďže teraz výrobca vyprodukuje rovnaké množstvo tovaru za nižšiu cenu, stáva sa ziskovejším. Dochádza k nárastu ponuky – krivka sa posúva doprava (od osi y). Rôzne vládne nariadenia (napr, emisné tarify) taktiež ovplyvňujú cenu produkcie a tým aj samotnú produkciu (posun krivky k y osi).

Po každom tovare je istý dopyt. Čím viac tovarov a výrobcov je na trhu, tým viac sa zvyšuje produkcia a naopak.

Ponuka je taktiež ovplyvňovaná rôznymi daňami. Medzi najznámejšie patrí spotrebná daň, ktorej výšku musí firma zaplatiť z každej jednotky poskytovaného tovaru. Keďže teraz musí firma zaplatiť štátu istú sumu, musí si tieto straty kompenzovať zvýšením ceny o nejakú hodnotu. Tým pádom produkcia závisí aj od výšky daní. Táto daň posúva krivku ponuky nahor (k y osi) pretože zvyšuje cenu a čiastočne klesá aj ponuka.

„Ad valorem“ - daň z pridanej hodnoty, je tiež daň regulovaná štátom majúca vplyv na produkciu - ponuku. Je to percentuálna daň, ktorá ma efekt na hlavne drahšie produkty. Na grafe možno vidieť ako sa postupne v závislosti od výšky ceny tovaru zvyšuje čiastka, ktorú je potrebné zaplatiť na daniach. Rovnako i v tomto smere je nutné zvýšiť ceny o rovnakú úroveň ako je DPH. Ak niečo stojí 1000 EUR s DPH (20 percent), 800 EUR patri výrobcovi a 200 EUR štátu. Ak by DPH kleslo na hodnotu 0 percent, cena produktu bude 800 EUR.

Zmena ceny substitučných tovarov (káva - čaj). Ak sa zvýši cena substitučného tovaru (káva), posunie sa krivka ponuky doprava, smerom od y osi (krivka ponuky čaju sa posunie doľava, smerom k y osi). Ak sa zvýši cena komplementárneho tovaru (auto - PHM), posunie sa krivka ponuky doľava, smerom k y osi.

Geografická poloha a zmeny počasia ovplyvňujú hlavne ponuku poľnohospodárskej produkcie.

Prebytok výrobcov (producer surplus)

Prebytok výrobcov je čistá hodnota, ktorú výrobcovia ako celok získajú tým, že majú možnosť predávať za trhové ceny a nie za ceny, za ktoré sú ochotní vyrábať. Graficky je to plocha nad krivkou ponuky a pod rovnovážnou cenou. Po dosiahnutí určitej produkcie sa s ďalším rastom výroby zvyšujú aj náklady na výrobu dodatočnej jednotky produkcie (zákon klesajúcich marginálnych výnosov).

Aby sa firma napríklad v dôsledku neočakávaného nárastu dopytu prispôsobila situácii, musí zvýšiť výrobu. V krátkom období môže napríklad zaviesť nadčasy, pracovné soboty, alebo zamestnať ďalších zamestnancov. Všetky tieto riešenia zvyšujú jednotkové náklady a firma nie je preto ochotná vyrábať dodatočnú (marginálnu) produkciu za rovnaké ceny. Výsledok je, že krivka ponuky je rastúca.

Pri rastúcej krivke ponuky sú firmy ako celok ochotné predávať prvé jednotky produkcie za nižšie ceny ako ďalšie jednotky produkcie. Existuje teda rozdiel medzi trhovou cenou a cenou, za ktorú sú firmy ochotné vyrábať. Tento rozdiel tvorí prebytok výrobcov. Prebytok výrobcov je teda podobný ako spotrebiteľský prebytok.

Ponuka a dopyt na trhu práce

Pôsobia na neho rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Ponuka práce teda predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú, ale aj nezamestnaní.

Pozri aj