Portál:Ľudia/Odporúčaný článok/01 2008
Štefan Bočkaj (po maďarsky: Bocskay István, v modernej maďarčine: Bocskai) (* 1. január 1557, Kluž – † 29. december 1606, Košice) bol príslušník bohatej sedmohradskej magnátskej rodiny, vodca jedného z protihabsburských stavovských povstaní, sedmohradské knieža a uhorský protikráľ.
Raný život[upraviť zdroj]
Narodil sa roku 1557 v Kluži (rumunsky Cluj) vo väzení, kam uvrhol jeho otca Juraja (György) a matku (Krisztina Sulyok) sedmohradský vojvoda Ján Žigmund Zápoľský za to, že presadzovali záujmy Habsburgovcov v Sedmohradsku. Štefana vychovali na cisárskom dvore vo Viedni a neskôr v Prahe. Žigmund Bátori (jeho bratanec) vymenoval Bočkaja za varadínskeho hlavného kapitána (1592 - 1598), čím sa stal jedným z najvýznamnejších sedmohradských politikov. V roku 1598 sa Žigmund Bátori zriekol trónu a krajinu napriek protestu veľkej časti sedmohradskej šľachty prepustil Habsburgovcom, vrátane bočkajovských majetkov. Pri taktizovaní Bátoriovcov medzi Habsburgovcami a Turkami, na ktorom sa Bočkaj osobne podieľal, dostal sa napokon do politickej izolácie. V roku 1603 odišiel do Prahy, aby sa osobne ospravedlnil cisárovi Rudolfovi, ten ho však uvrhol do „ctihodného väzenia“. Po návrate sa utiahol na svoje bihorské majetky.