Portál:Architektúra/Odporúčaný článok/32

Adolf Loos (* 10. december 1870, Brno – † 23. august 1933, Kalksburg (dnes časť Viedne)) bol rakúsky architekt, teoretik architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal pred vojnou funkcionalizmus.

Loosov otec bol sochár a kamenár. V jeho dielni sa zoznámil s radou remesiel, čo v ňom vyvolalo rešpekt a úctu k remeslu a tradícii a neskorší kritický postoj k remeselne vyrábaného nábytku a ďalším predmetom dennej potreby. Po nedokončených štúdiách technického smeru nastúpil k armáde. Neskôr doštudoval na Technickej univerzite v Drážďanoch.

Po troch rokoch odišiel za prácou do Spojených štátov, kde pracoval ako umývač podláh a riadov. Navštívil Filadelfiu, New York a Chicago. V Chicagu sa živo diskutovalo o otázkach architektúry, dôvodom bola svetová výstava (1893). Práve diskusia o ornamente podnietila Loosa k úvahám na túto tému, ktorú podrobnejšie rozobral v diele „Ornament a zločin“. Jeho odmietavý postoj však zdôvodňoval inak ako Louis H. Sullivan vo svojej stati Ornament in architecture(1892). V roku 1897 dostal prácu spolu s architektom Carlom Mayrederom a ustálil si svoje pracovné zameranie. Niekoľko rokov pracoval po celej Európe, kým sa v roku 1928 nevráti do Viedne.

Adolf Loos už od mladého veku začal formulovať a publikovať svoje myšlienky. Veľká časť najdôležitejších statí bola zhrnutá do dvoch súborov. Kniha Ins Leere geschprochen 1897–1900 (Reči do prázdna) vyšla v roku 1921 v Paríži. Druhá kniha „Trotzdem“ 1900–1903 (Navzdory) vyšla v roku 1931 v Innsbrucku. V roku 1903 založil vlastný časopis s názvom „Das Andere“ (To druhé), no vyšli iba dve čísla. V ňom presadzoval snahu o pohotovejšie uvádzanie západnej kultúry do Rakúsko-Uhorska.