Portál:Biológia/Odporúčaný článok/29 2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schématický model eukaryotickej bunky
Schématický model eukaryotickej bunky

Eukaryotická bunka je základná stavebná a funkčná jednotka eukaryotických organizmov. Je to typ bunky, ktorej hlavná genetická informácia je uložená v bunkovom jadre izolovanom od okolitého prostredia (cytoplazmy) fosfolipidovou membránou. Je zložitejšie štruktúrovaná a spravidla aj väčšia ako prokaryotická bunka.

Eukaryotická bunka vznikla v procese eukaryogenézy približne pred 2 – 1,3 miliardami rokov.

Veľkosť

Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov, hoci toto pravidlo platí len zhruba. Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek človeka je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom, čiže bez optických prístrojov ako napríklad mikroskop. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa Ostreococcus tauri, a to približne jeden μm, tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie Escherichia coli. Napriek tomu, poznáme aj mnohé obrovské eukaryotické bunky. Značné rozmery dosahujú hlavne niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré nervové bunky), ktoré sú však neschopné samostatnej existencie. Taktiež žĺtok vo vajciach pštrosa či vyhynulého vtáka Aepyornis dosahuje obrovských rozmerov, hoci pred oplodnením predstavuje tiež len jedinú bunku. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké jednobunkové organizmy. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu Caulerpa. Mnohojadrové plazmódiá prvokov, ako je Physarum polycephalum, môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou 5,54 m2.