Portál:Film/Film týždňa/17
Cigáni idú do neba (orig. rus. Табор уходит в небо) je sovietsky film moldavského režiséra Emila Loteanu z roku 1975 na motívy poviedok Maxima Gorkého.
Ľúbostný príbeh Zobara a Rady je situovaný do rómskeho prostredia. Zobar v predvečer Nového roka spolu so svojimi priateľmi ukradne dôstojníkom z kasární kone a postupne ich predáva. Vojenská hliadka ho zraní. Raneného ho neskôr v kríkoch nájde Rada, ktorá sa o neho stará a ošetruje ho. Hovorí sa o nej, že vie čarovať. Zobar sa do nej zamiluje na prvý pohľad, ale ona bez slova zmizne. Keď ju zamilovaný Zobar znovu stretne s jej kočovnou rodinou, Rada ho prosí, aby ju nechal na pokoji. Zobar pokračuje v krádeží koní, čo sa mu však vypomstí, pretože vojaci postupne likvidujú členov jeho tábora. Zobara chytia a postavia na šibenicu, z ktorej však v poslednej chvíli utečie, čím sa zachráni. Ujde za Radou, ktorá mu nakoniec vyznáva lásku. Keď ju však pred celým táborom požiada o ruku, Rada sa mu vysmeje, pretože nechce prísť o vlastnú slobodu. Zobar strácajúc svoj vlastný rozum bodne Radu do hrude. Keď to jej otec Danillo uvidí, zoberie nôž a bodne Zobara do chrbta. Milenci v objatí padajú na zem a zomierajú. Významnú úlohu vo filme zohrala hudba Eugena Dogu.