Portál:História/Odporúčaný článok/07 2008

Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil. V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Podľa ojedinelých názorov išlo o bájnu Atlantídu.

Dejiny a členenie

Evans rozdelil toto obdobie na 3 obdobia s troma podstupňami, iní autori neskôr pridali delenie na predpalácové, staré palácové a novopalácové obdobie:

• Ranominojské obdobie (=Predpalácové obdobie) – 2800 – 2000 pred Kr.- charakterizované rozpadom rodového zriadenia, špecializáciou remesiel, rozšírením chovu dobytka, rozvojom moreplavby, prvými dokladmi hieroglyfického písma, pečatidlami z kameňa alebo slonoviny a keramikou buď charakterizovanou červenou alebo hnedou maľbou na svetlom podklade alebo špeciálne vypaľovanou (vasiliská keramika)
  • Ranominojské obdobie I. - 2800 alebo 2600 - 2500 pred. Kr. - obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a prvé medené nástroje
  • Ranominojské obdobie II. - 2500 - okolo r. 2100 pred Kr. - charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly, prvé glyptické práce, prvé bronzové nástroje
  • Ranominojské obdobie III. - okolo roku 2100 - 2000 pred Kr.

• Stredominojské obdobie I. a II. (=Staré palácové obdobie) – 2000 – 1700 pred Kr. - obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, Knosse, Mallii (Chrýsolakos) a iných, ktoré sa skončilo zničením palácov zemetrasením; vznikom viacerých miest; naďalej výrobou pečatidiel, kamenných váz; prvým použitím hrnčiarskeho kruhu; keramikou s polychrónnou maľbou (rastliny, zvieratá a pod.) a tzv. kamarskou keramikou (tenkostenná bohatozdobená keramika z juhokrétskej jaskyne); a najstarším dokladom použitia granulácie v Európe (zlatý lev z Kumasy).