Portál:Hudba/Odporúčaný článok/35 2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portrét od Eugène Delacroix

Niccolò (alebo Nicolò) Paganini (27. októbra 1782 Janov27. mája 1840 Nice) bol taliansky huslista, gitarista a hudobný skladateľ. Vďaka svojmu neobyčajnému hudobnému talentu je mnohými považovaný za najväčšieho husľového virtuóza, aký kedy žil.

Mladý Niccolò sa učil hre na husle už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Bol na neho veľmi prísny: Niccolò musel denne cvičiť až sedem hodín, keď si občas jeho otec myslel, že necvičí dost usilovne, prikročil k fyzickým trestom alebo mu v nedal jesť. Keď mal Niccolo päť rokov, začal sa ešte učit hrať na gitaru, od deviatich rokov pravidelne koncertoval. V roku 1801 odcestoval na hudobný festival do toskánskej Luccy, kde mal veľké úspechy. Po skončení festivalu sa rozhodol, že nepôjde späť do Janova, ale že tu zostane. Napriek tomu, že dostával vysoké honoráre za svoje vystúpenia, kvôli hraniu hazardných hier sa veľmi zadĺžil, stále však časť peňazí posielal svojim rodičom do Janova. Prehral dokonce i svoje husle, z čoho sa ale poučil a s hazardnými hrami úplne prestal. Jeho priateľ mu na koncert požičal svoje husle od Bartolomeo Giuseppe Guarneriho (známeho tiež ako del Gesù), po koncerte bol natoľko očarovaný jeho hrou, že mu nástroj venoval; tieto husle („Cannone Guarnerius“) si Paganini veľmi obľúbil.