Portál:Literatúra/Odporúčaný článok/25 2008

Paul Johann Ludwig von Heyse (15. marec 1830, Berlín – 2. apríl 1914, Mníchov) bol nemecký básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, pokračovateľ klasicistických tradícií v nemeckej literatúre, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1910.

Predpoklady pre svoju rozsiahlu umeleckú činnosť získal Heyse od svojich rodičov (otec bol lingvista, univerzitný profesor, matka pochádzala z hudobného prostredia). Vyštudoval klasickú filológiu v Berlíne a potom v Bonne románsku filológiu so zvláštnym zameraním na provensálčinu (roku 1852 napísal dizertačnú prácu týkajúcu sa trubadúrskej poézie).

Už jeho prvá práca, tragédia Francesca da Rimini (1850, Franzeska von Rimini) a výpravné básne Urica (1851) a Bratia (1852, Die Brüder) boli prijaté s neobyčajnou priazňou, ktorá ešte vzrástla v súvislosti s vydáváním jeho noviel. Roku 1854 ho bavorský kráľ Maximilián II. povolal do Mníchova, poskytol mu veľkorysú penziu (ktorej sa Heyse roku 1867 vzdal) a ustanovil ho svojim dvorným básnikom. Heyse potom preukázal úžasnú tvorivú činnosť, ktorá zahrňovala skoro všetky hlavné literárne žánre: lyrickú poéziu, epickú poéziu, novely, romány i divadelné hry. So svojim priateľom, básnikom Emanuelom Geibelom, stál na čele skupiny spisovateľov, ktorí oponovali rastúcim tendenciám prikláňať sa k realizmu.