Povrávka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Povrávka je druh parémie, ktorý ustáleným spôsobom a ustálenými prostriedkami reaguje na istú situáciu, a to bez toho, aby vyjadroval nejaké zovšeobecňujúce závery, poučenia (ako príslovie) alebo obrazné hodnotenia (ako porekadlá). Niekedy sa blíži k prísloviam alebo porekadlám, ich závery, výroky však nemávajú "vážnu, serióznu" platnosť, ale sú skôr istým nadľahčeným prístupom k nejakej téme, často odrážajú humornú stránku veci. Pre výstavbu povrávky je príznačné, že okrem svojej základnej myšlienky, komického výroku obsahujú aj niektoré okolnosti, ktoré poukazujú na situáciu, v akej povrávka vznikala, alebo v ktorej platí. V uvedenom zmysle sa niekedy povrávka hodnotí ako zárodočná etapa vzniku príslovia alebo porekadla (keď sa v zložení takéhoto celku vyskytuje nielen sama myšlienka, ale aj sprievodné okolnosti) alebo naopak ako situačné, konkretizujúce zakotvenie príslovia alebo porekadla do jedinečnej situácie (teda ako etapa rozkladu, prípadne až zániku príslovia alebo porekadla). Pre svoje výstavbové aj myšlienkové súvislosti s príslovím a porekadlom, ale aj pre rozdiely v porovnaní s nimi sa povrávka chápe ako osobitný medzičlánok, ktorý stojí medzi väčšími útvarmi (napr. bájkami, povesťami a pod.) a prísloviami, resp. porekadlami, ktoré z nich vznikli. Príklady: Keď sme len zdraví a na nás neprší! – Bol jeden mních, mal veľa kníh, a nič nevedel z nich. Niektorými svojimi vlastnosťami sa povrávka blíži k byzantskému prísloviu (p.), inokedy k wellerizmu (p.) alebo k anekdote.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.