Preskočiť na obsah

Prívlastok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prívlastok alebo atribút je vetný člen, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.[1]

Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:

  • adjektívny (sic!) prívlastok:
  • podstatné meno alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
  • neurčitok slovesa - [túžba] študovať
  • príslovka - [cesta] dole
  • vedľajšia podraďovacia veta

Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: Aký?, Ktorý?, Čí?

Delenie 1 (podľa polohy)[1]:

  • anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
  • postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom

Delenie 2[1]:

Delenie 3[1]:

  • zhodný prívlastok - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
  • nezhodný prívlastok - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A

Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj prístavok (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.

Delenie 4:

  • tesný prívlastok - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
  • voľný prívlastok - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d prívlastok. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 354.