Prívlastok
Prívlastok alebo atribút je vetný člen, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.[1]
Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:
- adjektívny (sic!) prívlastok:
- prídavné meno - pekný [strom], [krasotinka] širokolistá
- zámeno - tento [kabát]
- číslovka - druhá [trieda]
- podstatné meno alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
- neurčitok slovesa - [túžba] študovať
- príslovka - [cesta] dole
- vedľajšia podraďovacia veta
Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: Aký?, Ktorý?, Čí?
Delenia
[upraviť | upraviť zdroj]Delenie 1 (podľa polohy)[1]:
- anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
- postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom
Delenie 2[1]:
- jednoduchý prívlastok (holý prívlastok) - 1 slovo
- rozvitý prívlastok (postupne rozvíjaný prívlastok) - v ňom sa naň determinatívnym vzťahom viažu ďalšie vetné členy; píše sa bez čiarky; napr. malé svetlé [pivo]
- viacnásobný prívlastok - pozostáva z viacerých rovnocenných výrazov spojených priraďovacím vzťahom; píše sa s čiarkou; napr. červené, žlté a modré [kvety], mladí a starí [ľudia], [žena] krásna, ale s kamenným srdcom
Delenie 3[1]:
- zhodný prívlastok - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
- nezhodný prívlastok - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A
Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj prístavok (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.
Delenie 4:
- tesný prívlastok - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
- voľný prívlastok - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d prívlastok. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 354.