Praseverčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Praseverčina (iné názvy: pranordičtina, Urnordisch[1], protoškandinávčina, praškandinávčina[2], starorunový jazyk, (stará/raná) runová germánčina, severozápadná germánčina[3][4][5]) bol severogermánsky jazyk. Bol to jazyk severných Germánov asi od 2. storočia (možno už od prelomu letopočtu) do 8. storočia. Niekedy sa považuje za najstaršiu fázu staroseverčiny (v širšom zmysle).

Od 2. storočia existujú o tomto jazyku doklady vo forme nápisov v runách. Praseverský jazyk sa ako severogermánsky jazyk začína výraznejšie odlišovať od západogermánčiny zhruba v 4. storočí. Okolo roku 800 ho nahradila staroseverčina.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. škandinávske jazyky. In: Všeobecný encyklopedický slovník S-Z. 2002. S. 407
  2. BA401F Finština v systémových souvislostech I Petra Ježková, 28. ledna 2013, VÝPŮJČKY VE FINŠTINĚ [1]
  3. BLAŽEK, Václav. Staré germánské jazyky (Historický a gramatický přehled). [s.l.] : Masarykova univerzita, 2014. 163 s. ISBN 978-80-210-7644-0. S. 34 a nasl.
  4. ANTONSEN, Elmer H.. Runes and Germanic Linguistics. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2002. 380 s. ISBN 978-3-11017462-5. S. 31-34.
  5. Pozri aj zdroje uvedené v článku severogermánske jazyky