Staroseverčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stav začiatkom 10. storočia
     nárečie západnej staroseverčiny
     nárečie východnej staroseverčiny
     stará gotlandčina
     stará angličtina
     krymská gótčina
     ostatné germánske jazyky

Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok vikingského obdobia) až 1400.

V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]