Praxiteles Starší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Héra Barberiniovcov, Vatikánske múzeá, Vatikán

Praxiteles alebo Praxitelés (starogr. Πραξιτέλης) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1]

Sochár Praxiteles Starší pochádzal z Atén. Niektorí odborníci ho považujú za žiaka sochárskeho majstra Kalamida[2] a za otca sochára Kéfisodota.[3][2][4] Svoju umeleckú činnosť vykonával približne v rokoch 445425 pred Kr.[1] a inšpirovali ho i diela Feidia, s ktorým pracoval na Akropole.[5] Špecializoval sa na odlievanie z bronzu a je možné, že pomáhal Feidiovi pri realizácii veľkej bronzovej sochy Atény Promachos.[5]

Z jeho diel sa nič nezachovalo, ale traduje sa, že bol autorom sochy bohyne Héry z chrámu v Platajách, ktorá je známa z viacerých rímskych kópií.[5] Je možné, že originál tejto sochy bol predlohou aj grandiózne stvárneného diela Héry Barberiniovcov, ktorej držanie tela, jemné detaily a dokonale vytvarované drapérie prezrádzajú príslužnosť k Feidiovej škole.[5]

Zo staroveku máme o staršom Praxitelovi dve písomné správy aj to iba od autorov schólií (poznámok na okraji starých gréckych textov), a to v Aristeidovom diele Panathenaikos (187, 20) a v Theokritovej Eidylii (5, 105.),[6] preto niektorí znalci pochybujú či skutočne existoval.[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Arthur Bernard Cook, Zeus a Study in Ancient Religion, str. 933
  2. a b American journal of archaeology, str. 215
  3. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 125.
  4. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 375.
  5. a b c d José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 123.
  6. Antonio Corso. Studia archaeologica. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2004. ISBN 978-8882652951. S. 37.
  7. Lewis Richard Farnell, The Cults of the Greek States, str. 378