Predĺženie

Predĺženie v športovej terminológii znamená nastavený čas k základnému (riadnemu) hraciemu času športového stretnutia za účelom určenia víťaza stretnutia. Predĺženie sa uplatňuje v prípade ak zápas skončí nerozhodne, avšak pravidlá danej súťaže remízu nepovoľujú. Dĺžka predĺženia je v každom športe iná. Rozdielna môže byť aj v rôznych fázach športovej súťaže (napríklad vo finále môže byť predĺženie dlhšie ako v predchádzajúcich častiach súťaže a pod.)

Predĺženie vo futbale

Príklad pravidiel v Lige majstrov platných v roku 2017: tím A hrá vo futbalovej Lige majstrov proti tímu B. Doma tím A vyhrá 2:0 a vonku (teda na ihrisku tímu B) prehrá 0:2. Keďže celkové skóre je zhodné (2:2), musí sa o víťazovi rozhodnúť v ďalšej fáze, ktorá bude bezprostredne nadväzovať na zápas na ihrisku tímu B. Takou fázou je predĺženie. Predĺženie býva dvakrát 15 minút (teda 30 minút). Pokiaľ sa ani v predĺžení nerozhodne nasleduje penaltový rozstrel.

V niektorých pohárových súťažiach, v ktorých sa musí rozhodnúť o postupe, sa po uplynutí normálnej hracej doby k predĺžení nepristupuje a priamo sa kope penaltový rozstrel.

Výsledok zápasu, ktorý sa rozhodol v predĺžení, býva niekedy označený skratkou „pp.“ alebo „PP“ (po predĺžení).

Ľadový hokej

Pravidlá pre predĺženie v ľadovom hokeji sú rozličné podľa jednotlivých súťaží. V ľadovom hokeji existujú nasledovné možnosti rozhodnutia o víťazovi zápasu: predĺženie a samostatné nájazdy na brankára.

Predlženie v ľadovom hokeji

Pokiaľ zápas v ľadovom hokeji po normálnej hracej dobe skončí nerozhodne, hrá sa ďalej, pokiaľ niektoré mužstvo nedá gól; čo býva označované ako tzv. náhla smrť. Po góle zápas končí. Dĺžka predĺženia a počet hráčov na ihrisku sa líši podľa ligy, v ktorej sa zápas hrá. V niektorých prípadoch pokiaľ v predĺžení nepadne gól nasledujú samostatné nájazdy na brankára. Na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji trvá predĺženie v základnej časti päť minút, vo štvrťfinále, v semifinále a v zápas o bronz sa hrá predĺženie 10 minút, a vo finále je dĺžka predĺženia 20 minút.

V play-off niektorých líg (napr. NHL alebo KHL) sa predlžuje pokiaľ nepadne víťazný gól. Samostatné nájazdy o víťazovi v týchto ligách nerozhodujú.^{[chýba zdroj]} Zápas tak môže trvať teoreticky do nekonečna. Rekordom je zápas NHL z 24. marca 1936 medzi tímami Detroit Red Wings a Montreal Maroons, ktoré sa predlžovalo šesťkrát a celkový čas predĺženia bol 116 minút a 30 sekúnd (zápas tak trval 176 minút a 30 sekúnd; Detroit vyhral jediným gólom) . Rekord KHL drží štvrťfinálový zápas play-off medzi tímami HC Lev Praha - HC Donbass Donetsk z 21. marca 2014, keď Donbass vyhral 4:3 gólom v štvrtom predĺžení v čase 126 minúť a 14 sekúnd.

Samostatné nájazdy na brankára

Keď sa zápas nerozhodne ani v predĺžení nasledujú v niektorých súťažiach samostatné nájazdy na brankára. Tréner vyberie troch alebo piatich hráčov (závisí od pravidiel súťaže), ktorí sa snažia nájazdom na bránku s brankárom dať gól. Mužstvá sa striedajú po jednom hráčovi a pokiaľ sa nerozhodne po piatich sériách, pokračuje sa po jednej sérii, pokiaľ sa nerozhodne.

Hádzaná

Predĺženie v hádzanej nasleduje po ukončení riadnej hracej doby, pokiaľ oba tímy zaznamenali rovnaký počet gólov. Predĺženie pozostáva z dvoch polovíc a každá z nich trvá 5 minút. Dĺžka prestávky je 1 minúta. Pokiaľ je po skončení stav stále nerozhodný, nasleduje päťminútová prestávka a druhé predĺženie v rovnakom formáte (2x5 minút). Pokiaľ ani v druhom predĺžení nestrelilo žiadne družstvo viac bránok, postupuje sa podľa pravidiel súťaže. Najčastejšie o víťazovi rozhoduje streľba sedemmetrových hodov. Počas predĺženia nie je možné využiť žiadny oddychový čas (time-out).

Externé odkazy

• Predĺženie na football-stadiums.co.uk

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prodloužení na českej Wikipédii.