Prehrievanie ekonomiky
Prehrievanie ekonomiky je fáza príliš rýchleho rastu hospodárstva (ekonomiky) krajiny, ktoré môže spôsobiť niekoľko vážnych negatívnych dôsledkov. Predovšetkým ide o infláciu[chýba zdroj].
Prehrievanie ekonomiky môže nastať v prípade, že zdanlivý rast hospodárstva (hospodárskych ukazovateľov), nekorešponduje so skutočným rastom kúpyschopnosti obyvateľstva. Okrem tohoto faktora nastáva prehrievanie aj v prípade príliš rýchlej expanzie doposiaľ stagnujúcej ekonomiky a laxnej politiky inštitúcie tvoriacej monetárnu politiku krajiny (obvykle centrálna banka). Nereálne investičné očakávania v kombinácii s nízkymi úrokovými sadzbami (cenou peňazí) spôsobia straty na investičnom trhu, úverové krízy a predovšetkým zníženie hodnoty peňazí. Tým stratia na hodnote "staré peniaze" (úspory), čím sa rapídne znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva[chýba zdroj].
Každá ekonomická škola má na prehrievanie ekonomiky vlastný názor, zhodujú sa však v existencii tohoto faktu a v základných sprievodných javoch[chýba zdroj]:
- extrémne rýchly ekonomický rast, čomu sa nestačí prispôsobovať obyvateľstvo
- nereálne investičné očakávania
- nízke úrokové sadzby (nízka cena peňazí)
- liberálna monetárna politika
- neskôr strata hodnoty peňazí (inflácia), nižšia produkcia a s tým súvisiaca možná nezamestnanosť
Nekontrolované prehriatie ekonomiky môže spôsobiť rýchlejší posun do fázy depresie v rámci konjunkturálneho cyklu.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Samuelson & Nordhaus: Economics, 17th Edition
- C. H. Stowasser: Overheating of the Economy: The Real Cause
- Eva Riesenhuber: The International Monetary Fund Under Constraint