Pretlačovanie (tvárnenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spätné pretlačovanie

Pretlačovanie[1] (iný názov pretláčanie[2]) je tvárnenie materiálu vysokým tlakom, ktorý spôsobí jeho tečenie. Tvárniac nástroj sa nazýva pretlačovadlo a výsledný výrobok – výtvarok sa nazýva prietlačok.

Operácie pretláčania[upraviť | upraviť zdroj]

Pretlačovanie sa podľa STN 22 6001 rozdeľuje na nasledovné operácie:[1]

  • Spätné pretlačovanie - tvárnený materiál sa premiestňuje proti pohybu nástroja.
  • Dopredné pretlačovanie - tvárnený materiál sa premiestňuje v smere pohybu nástroja. Je ním možné vytvárať súčiastky do pomeru priemeru k dĺžke až 1:24.
  • Združené pretlačovanie - tvárnený materiál sa premiestňuje v smere aj proti smeru pohybu nástroja. Používa sa pre tvárnenie výrobkov, ktoré majú dutiny z oboch strán.
  • Stranové pretlačovanie - tvárnený materiál sa premiestňuje kolmo k smeru pohybu nástroja.
  • Vtlačovanie - tvarovaný nástroj vniká do materiálu za účelom vytvorenia funkčnej dutiny.

Pretlačovadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Tvárniaci nástroj - pretlačovadlo sa skladá z dvoch častí:

  • Prietlačnica je pevná časť nástroja do ktorej sa vkladá tvárnený materiál. Je v nej vytvorená dutina, ktorú má materiál počas tvárnenia vyplniť.
  • Prietlačník je pohyblivá časť nástroja ktorá tlačí na materiál resp. do neho vniká.

Na pretlačovanie sa používajú kľukové lisy s vysokým zdvihom a presným vedením barana.

Stupeň deformácie[upraviť | upraviť zdroj]

Stupeň deformácie je definovaný ako pomer redukcie prierezu po pretláčaní k prierezu polotovaru. Prierez sa posudzuje kolmo na smer nástroja:

[3]

kde:

  • Z – stupeň deformácie [-]
  • D – prierez polotovaru [mm2]
  • d – prierez výrobku [mm2]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pretlačovanie sa používa najmä na výrobu dutých a rúrkovitých súčastí z materiálov: olovo, cín, meď, hliník, zinok a ich zliatin. Pretlačovať možno aj nízkouhlíkové ocele. Medzi je ho výhody patria: skrátenie výrobného času, zníženie nákladov, menší odpad, menší potrebný počet operácií.

Východiskovým polotovarom pre pretlačovanie je zvyčajne malý valec alebo doštička materiálu. Spôsob pretlačovania sa zvolí podľa rozmerov a tvaru výsledného prietlačku. Poda stupňa deformácie sa určí počet operácií a veľkosť potrebnej sily. S rastúcim stupňom deformácie sa tvárnený materiál spevňuje a tým narastá aj požiadavka na veľkosť tvárniacej sily. Tvárniaci tlak môže dosiahnuť až 3 000 MPa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STN 22 6001. Názvosloví technologie tváření kovů (prevzatá ČSN 22 6001).. Praha : Vydavatelství Úřadu pro normalizaci a měření, 1967-8-2. 27 s. (česky)
  2. HLUCHÝ, Miroslav, a kol. Technológia. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p., 1977. 368 s.
  3. NOVOTNÝ, František; DUDÍK, Drahomír; FRANK, Augustin. Výrobné konštrukcie. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1964. 365 s.